M1: Ach dievča zobuď sa a vzchop sa trochu, och vždy som vedela že si obyčajný slaboch ktorý sa len skrýva za maskou...
M: Zmizni mi z hlavy, nemusíš mi to pripomínať.
M1: Aha, si na toľko zbabelá že nedokážeš počuť ani pravdu.
M: Ale veď nič také sa nestalo, možno len....
M1: Ach áno, to tvoje možno len.... Žiadne možno nie je, iba v tvojej hlave. Kedy pochopíš že on nie je pre teba ten pravý?
M: Veď ja to viem ale....
M1: No, ty to vieš ale nedokážeš sa toho vzdať čo?
M: áno...
M1: Zabudni na neho, on má iné plány a ciele pochop...
M: Myslíš si že ja to neviem? Ale nemohlo to byť len tak...
M1: Nerada ti to hovorím, ale myslím že to bolo len tak.
M: Ty si vždy bola silnejšia časť môjho ja, tak mi poraď prosím čo mám robiť?
M1: Máš ho jednoducho pustiť z hlavy...
M: Nemôžem.... nedokážem to
M1: Nechápem ako môžeš takto fungovať, ja sa len prizerám ako sa trápiš kvôli niekomu kto ti za to absolútne nestojí. Koľko krát som ti hovorila že to nemáš robiť? No koľko?
M: Neviem, asi veľa. Prečo mi to musíš pripomínať. Nedokážeš pochopiť že sa to nedá pokiaľ musím byť stále s ním?
M1: No jasné, ale keby odišiel chcela by som vidieť aká by si bola šťastná.... Celý týždeň by si preplakala....
M: Milujem ho pochop ma konečne!!!
M1: Nemiluješ, priťahuje ťa iba jeho telo. Lebo je v tom dobrý ....
M: Nemáš pravdu, hovoríš mi že som zbabelec skrývajúci sa za maskou ale čo ak si ty tá z nás dvoch ktorá nosí masku?
M1: Ale som aspoň silná, a nedokáže ma hocičo zlomiť tak, ako teba...
M: Myslela som že mi pomôžeš, ale s tebou sa nedá rozprávať
M1: A čo si odomna čakala? Že ti poviem bež za ním? Nie, pretože on si ťa nezaslúži...
M: Viem že máš pravdu, ale ľúbim ho.... Tak dobrú noc.
M1: Dobrúú.... rozmýšľaj nad tým čo som ti povedala
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.