Tak bolo. Nastúpili sme len my so spolužiačkou a nejaké dve baby, čo ju poznali.
Stáli sme za sebou ako sardinky a nedalo sa nepočuť o čom sa bavia.
Bola som zamyslená no z hlbokých myšlienok ma prebrala ich debata o jednej tehotnej babe.
Teda už nie tehotnej....
Zrejme to bola nejaká Barborina známa.
Tá jej kamoška jej proste povedala, že to dievča otehtonelo. Išla na interupciu, no až v štvrtom
mesiaci. Áno, nesmie sa to. Jej to vraj robil nejaký jej známy lekár.
A teraz je zavretá na psychiatrii? A viete prečo?
Pretože videla tie potrhané kusy toho malého stvorenia, čo sa pomaly začalo stávať človekom.
Vraj to úplne psychicky neuniesla a okamžite sa zrútila.
A keď ju viezli do nemocnice, vraj celou cestou hystericky plakala že je vrah a že ju majú
zavrieť do basy.
Normálne som sa čudovala, že takýto prípad nebol v správach alebo tak.
Muselo to byť hrozné. Musia to byť neskutočne desivé emócie.
A zamyslela som sa nad tým. Vždy som mala na túto tému striktný názor. Mnoho ľudí mi nedáva
za pravdu, ale ja som vždy bola jednoznačne proti interupcii.
Je to téma na ktorej sa nikdy ľudia nezhodnú.
Viem, že do tretieho mesiaca je to stále len embryo, ešte nie dieťa. No aj tak.
Neodsudzujem ženy ktoré na potrat idú, veď je to ich vec a ich rozhodnutie.
No ja by som sa na to nikdy neodhodlala ani by som nad tým nepomyslela.
Samozrejme sú situácie keď je ohrozený život matky alebo keď je žena znásilnená alebo tak.
Ale ak sa to "stane" len z neopatrnosti a potom sa ide na potrat, tak toto áno, odsudzujem!
Možno si niekto povie, že teraz sa mi to hovorí keď som ešte v takejto situácií nebola.
Áno, nebola. Ale v tomto mám proste jasno.
Nie žeby som teraz túžila mať malé. Samozrejme že nie. Určite by som nebola pripravená byť matkou, ale ak
by sa "pošťastilo" tak by som si to určite zobrať nedala.
Určite bo to bolo ťažké a náročné ale viem, že by som to nemala s nezodpovedným čurákom ale
s úplne zodpovedným chlapom a moja mama by mi tiež iste pomohla.
No jasné, že po bábätku ešte netúžim a ani by som dieťa tak skoro nechcela.
To je už zase druhá strana mince. Dieťa by som chela priviesť na svet vtedy, keď by som sa cítila,
že budem dobrou matkou a určite vtedy, ak by som si mohla byť istá že ho mám ako zabezpečiť.
Vtedy by som bola úplne spokojná.
No aj keby to prišlo akosi skôr, prijala by som to.
Keď som si raz pozerala na nete obrázky z interupcií. Tie miniatúrne potrhané končatiny, ktoré
mohli vyrásť v krásne bábätko.... strašne som vtedy plakala. Nemôžem sa na to dívať...
Nikdy by som si nedala zo seba surovo vytrhať niečo, čo má moju krv a má takisto právo na život
ako každý íný...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
majusssska
25. 10.októbra 2010 19:17
4
ja som si tym presla.......
a mam nadhernu 4mesacnu dcerku,ktoru by som nevymenila za nic!!!
» www.birdz.sk/webka/mimi89/bl...
a mam nadhernu 4mesacnu dcerku,ktoru by som nevymenila za nic!!!
» www.birdz.sk/webka/mimi89/bl...
6
Okrem toho, keď si to dáš vziať, hrozí, že už nikdy nebudeš matkou :/
Radšej si dokafrem život predčasne, akoby som mala celý život byť nešťastná, že kôli svojej hlúposti nemôžem mať dieťa.
Radšej si dokafrem život predčasne, akoby som mala celý život byť nešťastná, že kôli svojej hlúposti nemôžem mať dieťa.
7
S tvojím názorom úplne súhlasím.
Je iné, keď žena bola znásilnená alebo zistí, že je ohrozená ona i dieťa a vtedy ide na potrat a iné keď sa to stane z hlúposti.
Tento názor zastávam odkedy nejaký ten svoj vlastný názor mám .
Nedávno som si tým rozhodovaním však prešla na vlastnej koži. Zabiť niečo, čo v tebe rastie a do konca života si to vyčítať a vidieť pred sebou čo som urobila alebo mať obavy o život dieťaťa, či mu dokážem dať všetko, čo by som mu dať chcela, plus pohľady ostatných ľudí na mňa i na to dieťatko. A čo budúcnosť?
A predsa som sa rozhodla.. Radšej snažiť sa najlepšie ako len budem vedieť, s kľudným svedomím a novým zmyslom pre život ako sa do konca života cítiť vrahom...
Je iné, keď žena bola znásilnená alebo zistí, že je ohrozená ona i dieťa a vtedy ide na potrat a iné keď sa to stane z hlúposti.
Tento názor zastávam odkedy nejaký ten svoj vlastný názor mám .
Nedávno som si tým rozhodovaním však prešla na vlastnej koži. Zabiť niečo, čo v tebe rastie a do konca života si to vyčítať a vidieť pred sebou čo som urobila alebo mať obavy o život dieťaťa, či mu dokážem dať všetko, čo by som mu dať chcela, plus pohľady ostatných ľudí na mňa i na to dieťatko. A čo budúcnosť?
A predsa som sa rozhodla.. Radšej snažiť sa najlepšie ako len budem vedieť, s kľudným svedomím a novým zmyslom pre život ako sa do konca života cítiť vrahom...
9
ja som pro-choice. a ty napokon tiez-sama by si si sice dieta nenechala zobrat, ale nesudis tie, co tak urobili. ja deti nechcem mat, ale ak niekto hej, nech sa paci. toto je skutocne len a len sukromna vec a ludia by si vzajomne nemali vycitat ziadne rozhodnutie v tejto oblasti. a btw, ty nebudes mat dieta so ziadnym curakom, ale s hajzlom od kosti, ta ne?☺
10
pekne napísané ... a súhlasím s tebou ... síce mám len 14 a o tomto neviem nič .... aké to je, čo v tedy žena prežíva a som veľmi rada, že som to nemala možnosť zistiť .... a nikomu by som nepriala aby sa musel takto rozhodovať ... ale raz učiteľka a aj veci z okolia ma donútili sa na tým zamyslieť, čo by som robila keby sa to stalo... ani náznakom som však nepomyslela na interupciu, nedokázala by som to ani teraz, ani za dvadsať rokov.... ale tiež tak isto: "každý má svoj názor a neodsudzujem ľudí, ktorý sa rozhodnú inak" ... a nádherný článok
Napíš svoj komentár