Nevera !

Noc čo noc, nie si tu.
Kde sa túlaš,
vedieť nechem, ale
viem.
Sen ktorým žijem,
lož ktorú tvorím
a po nociach stále
bdiem.

Nie je to tak dávno,
čo sľúbil si
život svoj
mne.
Kto to mal vedieť
že ocitnúť sa musím
na najhlbšom
dne?

V posteli lupene,
dnes prachom
posteľ i láska
zapadá.
Darom krutá,
najväčšia,
bolestivá
zrada.

Poznám to miesto,
roh trinástej,
kde stretol
si ju tej
noci.
Netušíš čo cítim,
nepoznáš ihiel
státisícich
pocit.

Myslíš že spím, snívam
a žijem v tom
onom čase.
Mýliš sa drahý,
niet už stôp po
mojej bývalej
kráse.

Zničil si mi srdce,
ako dáku malú
bábku z
papiera.
Nechápem to,
nechápem nič,
ani to prečo stále
zapieraš.

No ja vstávam,
nezostanem ležať
v chladnej
posteli.
Slovo Zbohom zanechám
ti na pokrčenom
papieri...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu