v očiach čiernej mačky,
čo masku svojho mena nosí.
V kostiach cítim teplo,
zo zeme, kde ležím.
Vôkol seba hľadím,
slzami zrady,
svoj vlastný svet rosím.
Netúžim po žiadnych slovách.
Ani po červenom slnku,
čo falošne ilúziou
šťastia do očí mi svieti.
Všetko sú to klamstvá
ktoré vravím z lásky.
Iba to čo cítim,
skutočne poviem ti.
Dážďovky zo zeme hľadia,
na to, kde som stratený.
Daj mi dôvod veriť
tvojim klamstvám
zničeným.
Už som mimo časopriestor.
Strácam sa tam v šedej hmle.
V tej hmle raz, vlastná
zrada, na prach ma
premení.
Čo som to chcel povedať?
Ja už vlastne neviem.
Dôvod nie je dôležitý,
ani cit tu byť nemusí.
Podstatné sú iba slová
Ktoré skvele znejú
Veď meno a pár
písmen, všetky
chyby osuší.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
endre-silentname
4. 10.októbra 2010 23:27
No nie sme skvelí?
2
Zdá sa mi to veľmi, veľmi rozhádané, mimo tvaru a správnej voľby slov.
Napíš svoj komentár