Charakteristicky som sa hojdala na stoličke, počítajúc doby, ktoré mi aj tak nijako
nesedeli. Teda nie že nesedeli, ale nelúbilo sa mi to.
Hrala som sa s tónmi. Spájala som ich v melódiu a môj notový zošit, ktorému ostali
už len tri strany, bol zase dosť začarbaný.
Notami, ktoré som potom ani nemohla dosť dobre prečítať.
Jednoducho to nejak šlo. Samo od seba.
Mala som sa učiť jednu skladbu do školy a skončilo to zase tak, že som si hrala
nejakú novú pieseň.
Nemôžem za to. Keď tie moje ruky stále túžia skúšať nové a nové kombinácie
tónov, akordov...
Spravila som si kávu. Presladila som ju, nejak sa mi ten cukor vyšmikol.
No držať teplý hrnček, bolo ešte príjemnejšie ako piť ju samotnú.
Je tu strašná zima. Celý deň.
Obliekla som si na seba čo najhrubší sveter aký som našla a s kávou v ruke som
si sadala za klavrí.
Začala som síce tou skladbou, ktorú som pôvodne mala hrať ale po troch opakovaniach
ma to začalo nudiť a hrala som si svoje.
Melódie mi šli od ruky. Dnes som veľmi premýšľať nemusela.
Vždy je to tak. Moje ruky nejako sami behajú po klaviatúre a tónmi a dynamickosťou
vyjadrujú moju súčasnú náladu a pocity.
Dnes sa mi to páčilo.
Dnes to nebolo o nikom, iba o mne. Dnes som v mojich melódiach nenechala priestor
pre nikoho. Pre nikoho kto mi ublížil, pre nikoho kto ma zradil či bol sprostý,
jednoducho pre nikoho.
Bolo to o tom, aký je jediný človek, ktorý ma nikdy nezradí. Ja sama!
Z jemného pianissima sa to prudko dostávalo do stredne silného mezzoforte až
frote.
Takto sa správam ja aj sama.
Milujem prekvapenia. Ako v živote tak aj v hudbe. Ak už sú diváci naladení
na ťahavé melódie, v tom ich vytrhnem z nálady a vtedy na chvíľu pridám a na
rade sú masívne riffy.
Takisto milujem extravaganciu. Kombinujem rôzne techniky a niekedy možno spájam
nespojiteľné.
Môj notový zápis vyzerá vždy chaoticky, ale ak viem ako na to, vyjde z toho
občas naozaj pekná vec.
A dnes ma napadali skvelé texty, ktoré som si charakteristicky písala na štyri
papiere.
Netajím sa tým že výšky veľmi nemusím (to sa prirodzene netýka toho čo študujem,
opera sa totiž spieva inou technikou) a radšej spievam v nižších tónoch.
Najradšej v stredných polohách.
Ale dnes som mala chuť spojiť to do nejakej kombinácie. Dnes som mala chuť využiť
výšky, stredy aj hĺbky. Jednoducho všetko.
Neviem. Nie je tento deň ničím zvláštny. Ani dnešná hra na klavír. No nejak ma
tie melódie chytili za srdce alebo také niečo...
Tá skladba má takú zvláštnu atmosféru.
Pozerám na klavír. Asi si za neho sadnem znova. No už naozaj musím hrať tú
skladbu, čo mám za "domácu úlohu".... aj keď, asi ju ani nedokončím...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
transplantovana
13. 10.októbra 2010 15:13
toto je pekný blog!
Napíš svoj komentár