Otec bol ešte v nemecku. Mal to byť rok, čo zomrela moja prababka. Každý rok
takto chodíme do Dediniek na cintorín. Vtedy sa však mama rozhodla, že tam
zostaneme jednu noc. U jej sesternice...
Šli sme ja, mama a babka. Nebrala som si so sebou veľa vecí, len gitaru som si
prehodila cez plece. Áno, tú moju starú akustiku...
Nechodila som tam rada, ale ani nerada. Jednoducho, bolo to normálne. Strávila
som tam celé detstvo, nebolo to nič výnimočné.
Výnimočne som sa tešila len na to, ako konečne sadnem na Taragona.
Hodili sme si veci do domu a šli sme na cintorín. Vyliezť tam na citnorín je kvalitný
zaberák a moje ihličky sa mi tam nehodili.
Klasika. Zapálili sme sviečku, dali veniec, chvíľu postáli a chystali sme sa vrátiť.
V hlave mi vírilo len to, ako konečne vysadnem na toho koňa.
Rok som ho nevidela. Musí byť silný a a veľký. Bol to najmocnejší žrebec...
A pamätá si ma ešte?
Musí si pamätať.
Celou cestou som ich dve súrila aby sa ponáhľali...
Keď sme prišli nevidela som nič a nikoho. Rýchlo som na seba hodila tie veci,
čo som si práve za týmto účelom so sebou zobrala.
Nikto sa ma nemusel pýtať kam tak rýchlo mierim. Mala som to napísané na čele.
S mikinou naopak som utekala do stajní.
Počula som ho....
Nebála som sa ho, ale po roku som sa radšej správala opatrne.
Otvorila som drevenú bránu. Stál bokom. Krútil chvostom a keď začul, že sa otvára
brána neotočil sa. Znehybnel.
Dívala som sa na neho. Priblížila som sa a opatrne som ho pohladila po hlave.
Vôbec nebol nervózny.
Chvíľu som len tak stála a dívala sa. Keď už som si bola istá, že je úplne kľudný,
vošla som za ním...
Zavesila som sa mu na jeho šľachovitý krk. Jemne pohodil hrivou.
A aj keď mi mama prízvukovala, že dnes na ňom jazdiť nemám, že sa mám k nemu
len priblížiť, osedlala som ho a vyviedla von zo stajne.
Nasnežilo iba mierne, stráne boli rozsiahle.
Vysadla som a cítila som ako sa mierne chvejem. Neviem či som sa chvíľu bála,
alebo to bola nedočkavosť...
Klusom som sa s ním preháňala po lúkach. Elegantne hádzal hrivou.
Cítila som akési spojenie. Cítila som že milujem toho koňa.
Vrátili sme sa.
V stajni bolo príjemne teplo.
Potichu som sa vkradla do domu a zobrala so sebou gitaru.
Taragon tam spokojne ležal. Sadla som si vedľa neho na nahrabanú kopu sena a
začala som hrať.
Pozorne ma sledoval. Všade sa šírila omamná vôňa sena a ja som sa oprela o teplé
dosky stajne.
Videla som ako sa mu zatvárajú tie veľké čierne oči.
Hrala som si všeličo.
No už som sa do domu nevrátila. Zaspala som. Hneď vedľa neho. Nikto si nevšimol
že nie som v posteli.
Spala som s gitarou na bruchu, vedľa koňa, ktorý bol ten naozajstný priateľ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
husky
7. 10.októbra 2010 00:54
krasne ale len jedna vec: kone spia postojacky
Napíš svoj komentár