Hovorí sa o poklade,
čo spí na dne mora.
Ja som jeden poklad
našla.
Jménem Láska moja!

A čo sa deje na dne
mora, a či v
mojej vlastnej duši...
Neviem či sa to dá
nazvať!
Neviem, či to vôbec
tuší!

Prvý krát a
tamten pocit,
dlho vo mne ukrytý.
Myslela som...
..mnohokrát, že on
to isté necíti.

V sebe som to
odmietala.
Strach bol ten
čo ranil.
Lásku silno
popierala no
stačilo len pár dní..

Mnoho nocí,
s myšlienkami,
potom vedľa seba.
Vážim si ho,
nadovšetko.
Ublížiť mu nedám.

Nikdy so to
necítila.
Nikdy nie jak
teraz.
Budem všetko
pre neho.
A tiež všetko pre
nás.

Milujem ho,
chcem byť s ním.
Stáť po jeho boku.
S ním prejsť
svojim životom.
A tak rok po roku...

Robím chyby,
ako každý.
Chyby nejde
vrátiť.
A môj poklad, z
hlbín mora
nikdy nechem stratiť!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár