Hovorí sa o poklade, čo spí na dne mora. Ja som jeden poklad našla. Jménem Láska moja! A čo sa deje na dne mora, a či v mojej vlastnej duši... Neviem či sa to dá nazvať! Neviem, či to vôbec tuší! Prvý krát a tamten pocit, dlho vo mne ukrytý. Myslela som... ..mnohokrát, že on to isté necíti. V sebe som to odmietala. Strach bol ten čo ranil. Lásku silno popierala no stačilo len pár dní.. Mnoho nocí, s myšlienkami, potom vedľa seba. Vážim si ho, nadovšetko. Ublížiť mu nedám. Nikdy so to necítila. Nikdy nie jak teraz. Budem všetko pre neho. A tiež všetko pre nás. Milujem ho, chcem byť s ním. Stáť po jeho boku. S ním prejsť svojim životom. A tak rok po roku... Robím chyby, ako každý. Chyby nejde vrátiť. A môj poklad, z hlbín mora nikdy nechem stratiť! Blog 4 0 0 0 0 Komentuj