Mrazivý pocit mi vrástol do kostí.
Túžiť za milovaným človekom.
Kým čistou láskou srdce pohostí.
A viac... nebude to skrývať.
A teda ísť cestou,
ktorú určil lektor život.
Prechádza dnes nočným mestom.
Náhle sa však cítim clivo.
Bolesť túži s tebou snívať.
Podíď bližšie. Hlas ťa mámi.
Nesnívaš, tak otvor oči.
Zostať a či odísť za ním?
Obavy, čo nevytuší.
Spoza nás sa bude dívať.
Prichádzaš. Ja.. vedela som.
Nezostávaš chladným.
Dušu hladím božským hlasom.
Občas krásne zradným.
V mojej mysli zostať bývať.
Neviem či to bolo správne.
Aj keď viem, že mojou vinou.
Melódie zrazu dávne...
Viem, že budeš šťastný s inou...
A možno...
Možno stojíš celkom blízko.
Možno diaľky v diaľke nieto.
Možno lietaš príliš nízko.
Možno tým a možno preto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár