Našla som vchod do podkrovia. Toľké roky zamknutý. Kľúčom v zámke zaštrngala a tam život zhasnutý... Práchnivela šedá, bledá.. Nelapala po dychu. Mráz mi prešiel celým telom. Je to cena za pýchu? Krvi kaluž a v nej žena. Predstavy mi prúdia hlavou. Mohlo to byť takto? A či... Ako sa to, bože, stalo? Žiadna slučka, žiadna zbraň. Žiaden náznak snahy. Neverím že.. ...bol to on! Jej bol život drahý! Počujem tep môjho srdca. Pravda bije do očí. Ja tak dlho žijem s vrahom?!!! Hlava sa mi zatočí. Na rukách krv. A ten muž, hladí moje telo. Tajila som každý dych no, kričať sa mi chcelo. Moje vlasy, každý večer, mŕtva vôňa omína. Ktovie či môj muž, po nociach, na tú vraždu spomína. Viem že musím rýchlo odísť. Nesmie ma tu počuť. Stratím svoju lásku navždy, no čo si mám počnúť?. Blog 14 0 0 0 0 Komentuj