Našla som vchod do
podkrovia.
Toľké roky zamknutý.
Kľúčom v zámke
zaštrngala
a tam život zhasnutý...

Práchnivela šedá,
bledá..
Nelapala po dychu.
Mráz mi prešiel
celým telom.
Je to cena za pýchu?

Krvi kaluž a
v nej žena.
Predstavy mi prúdia
hlavou.
Mohlo to byť takto?
A či...
Ako sa to, bože, stalo?

Žiadna slučka, žiadna
zbraň.
Žiaden náznak snahy.
Neverím že..
...bol to on!
Jej bol život drahý!

Počujem tep môjho
srdca.
Pravda bije do očí.
Ja tak dlho žijem s vrahom?!!!
Hlava sa mi
zatočí.

Na rukách krv. A ten muž,
hladí moje telo.
Tajila som každý dych
no,
kričať sa mi
chcelo.

Moje vlasy, každý
večer, mŕtva
vôňa omína.
Ktovie či môj muž,
po nociach,
na tú vraždu spomína.



Viem že musím
rýchlo odísť.
Nesmie ma tu
počuť.
Stratím svoju
lásku navždy,
no čo si mám počnúť?.

 Blog
Komentuj
 fotka
66janica6  11. 10. 2010 17:50
skutocne? ale prva basnicka co som od teba precitala a je to dost dobre
 fotka
kissmeplease  12. 10. 2010 09:25
uáá takéto môžem
Napíš svoj komentár