čo darom nám boli,
ako človeku?
Či lož, krivda,
zrada snáď,
predstihla pravdu
odvekú?
Kde je tá láska,
čo v našom srdci
miesto mala?
Zhorela, zomrela,
nenávisť sa
z lásky
stala.
Kde je ten dôvod
keď, začala sa
medzi nami
vojna tichá?
Príroda matka
zármutok v duši
má a po nociach
dažďom tajne
vzlyká.
Odvraciať sa od
zrkadiel.
Nevidieť našu
tvár pravú..
Dávno sme stratili
prirodzenosť duše
hravú.
Ženieme sa za
úspechom,
slávou či obdivom
falošným.
S hlavou z výšin
oblakov.
Umrieme tam
priamo s
ním.
Bolo nám to
predurčené dávno
pred rokmi.
Už keď Adam s Evou,
stali sa hriechu
otrokmi.
Nebude to trvať večne,
svet ovládne
agónia.
Navždy zhynie,
navždy zomrie
lásky rajská harmónia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár