Toľko sa toho udialo
za jeden krátky čas
a zmenilo sa toľko vecí
či som to chcela a či nie.
No však teraz som práve tu
vôkol mňa zasnežené hroby
uličky medzi nimi bez jedinej stopy
i tie moje už stihol prikryť sneh.
Stojím tu bez pohybu v mlčaní
podvedome upriem zrak
na jazvy na mojich rukách
jedinú a poslednú spomienku
na dni plné temnoty a trápenia
plné hlasov prichádzajúcich zvonka
Už nevládzem viac...
vyhrniem rukáv
okolo mňa úplné bezvetrie
Na sneh dopadne kvapka
taká malá a nádherná
zatiaľ len jedna, no za ňou sa derú ostatné
a za nimi, úplne nakoniec
i ja.
Vločky si ticho padajú
zakrývajú čo nemá byť vidieť
a znova menia to malé miesto
z hriešne červenej na nevinne bielu
mažú všetky stopy
a ukrývajú to, čo má ostať skryté.
Vločky snehu sfarbujú krv dobiela....
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zloduch
29. 1.januára 2007 19:54
A ja teraz totalne poseriem umelecky dojem s tejto prekrasnej basne a dodam: Kvapky samovrahov mozno,ale kvapky snowboardistov sfarbuju sneh krasne do cervena!!!
2
boze to je nadhera..ja som napisala tez jednu podobnu basen ale na tu tvoju nemam..
Napíš svoj komentár