Dnes! Áno, presne dnes. Deň na pohľad ničím výnimočný sa zmenil otvorením dverí. Bola tu! Cítila som ju.... čoskoro príde a ... a snáď mi prinesie novú nádej. Zima... moja milovaná, nádherná. Úprimne? Nečakala som ju. Len v teplákovej súprave a šáli omotanom okolo krku som vykročila ulicou zhlboka vdychujúc. Presne takto voňajú prvé náznaky zimy. Presne takto... nepýtajte sa ma ako, nepoviem, nie preto, že by som to tajila, ale preto, lebo niečo podobné je pre mňa tak nádherné a tak povznášajúce, že to sama neviem opísať.
Čo na tom, že som prebdela takmer celú noc a spala len dve hodiny... a vonku mrzlo... tá minúta...vlastne ani toľko nie, ten malý okamih prvého nádychu bol tým najčarovnejším za posledné dni. Pomaly kráčajúc po ulici, naďalej sa nadychujúc, akoby som chcela všetko prijať do seba naraz a navždy do tam uchovať... alebo len dovtedy, kým nepríde zase ráno a ten pocit ma ovládne znova...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
natalinqa  5. 2. 2009 20:22
Hej aj ja milujem ten pocit,keď mi chlad zaleje tvár...ale nemám rada sneh...zimu hej
Napíš svoj komentár