Dasapovedat: Prvá časť:Ako to všetko začalo.....

Tento nick som si vytvorila preto, aby som vám porozprávala svoj príbeh nebude to nič až také geniálne, ale hádam to zmení váš pohľad na niektoré veci.Môžem tu toho popísať strašne veľa, neskôr prídem aj k ďalším podrobnostiam.
V piatej triede som odišla na inú školu treba zdôrazniť, že z vlastného rozhodnutia,proste lebo tam bolo zameranie, ktoré sa mi páčilo. Spolužiaci sa mi prvý deň nezdali zlý mala som síce pocity neistoty, ale to každý kto ide do nového prostredia. Nikdy som nebola obľúbená, viete deti dokážu byť kruté.Vytŕčala som z davu a tak som nemala v podstate nikoho mimo rodiny
No a brácha odišiel študovať do zahraničia a sestra s tou som veľmi dobré vzťahy nemala, na vzťahy s rodičmi si v tomto období veľmi nepamätám. Do mesiaca som kecala s babou, ktorá ma postupom času začala ignorovať, oveľa neskôr vysvitlo, že to vôbec nebola moja vina, ale nátlak zo strany ostatnej časti triedy.Čím ďalej, tým to bolo so zbytkom triedy horšie, nebrali ma ani baby ani chalani medzi seba a boli na mňa stále horší. Fyzicky sa ma nikdy nedotkli ale vo vnútri mi spôsobovali veľké muky. Roky, čo mi to robili ma zmenili tak, že mi dlho trvalo dostať to do normálu. Mala som minimálnu sebadôveru, obrovské komplexi a čím ďalej, tým väčšie depresie, ako tak som to dosť dlho vydržala.
Potom sa brácha neočakávane vrátil a chvíľu na to býval so mnou v jednej izbe dosť malej, sestra mala oveľa väčšiu sama pre seba, ale mne to vyhovovalo takto už len preto,že som mala spoločnosť.Ja som v duši odvždy bola veľký extrovert možno k tomu prispelo aj to, že keď som bola malá bola som dosť dlho odlúčená od rodičov.Segra zmizla, prosto odišla z domu, už to nezvládala, kvôli otcovi, ktorý ju zo všetkého obviňoval a mal predstavy o nej, ktoré neboli reálne.Už mala nad 18 našla si byt mimo, ale blízsko mojej školy, čo bolo veľkou výhodou.
Dlho sa nič nedialo a so mnou to bolo čoraz horšie, brat chodil domov o jednej v noci opitý a dlho do noci sme viedli filozofické debaty, ak sa to tak dá nazvať.Celý deň vyvolávala jeho frajerka, s ktorou sa rozišiel a ona o tom nevedela.Potom prišiel zlom mne pribudol domáci miláčik(bližšie pre istotu nepoviem) a chlapec bol super hoci sme boli spolu len veľmi krátko.V škole to bola stále nočná mora a vonka som nechodila s nikým (potom ako som už nebola s ním).
Na svoje narodeniny som to proste nezvládla. Už predtým som mala pokusy.....o ehm samovraždu, ale teraz som to myslela naozaj vážne, a keď sa mi to nepodarilo tak som skoro prestala jesť asi tak jablko denne, ale anorektička som nebola proste som sa tak rozhodla a ja som mala riadne pevnú vôlu keď som sa raz rozhodla.Totalne sa mi znížil tlak a začala som omdlievať.
No a ďalej niekedy nabudúce nemám teraz silu ďalej rozprávať o tom všetkom.

Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Prvá časť:Ako to všetko začalo.....

4 komenty k blogu

Horúce!