„Volá ti žena.“ Oznámila mu to pokojným tónom. Bola už na to zvyknutá.
„Zdvihni to.“
Sainna sa oddialila, zdvihla telefón, pričom si na ruku nastokla svoju Chanel kabelku.
„Zlatko, prepáč za tú hádku, bojím sa o teba kde si?“
„Dobrý..“ zahlásila Sainna tenkým hlasom. „večer“
„Ty odporná hnusná zmija! Kde je môj muž? Už si ho dobre pretiahla?“
„Tut, tut, tut, práve ste stratili možnosť dostať všetky dostupné informácie o vašom mužovi.“
Zložila. Vytočila číslo taxíka a dala si ho zavolať rovno pred budovu. Položila mu telefón na stolík, obliekla si kabát, hodila do seba pohárik vodky a vytratila sa.
Vonku snežilo. Snehové vločky jej padali do tváre a rovné vlasy sa jej s prívalom vzduchu a snehu začali zatáčať. Oproti nej kráčal mladík, asi v jej veku a celý čas na ňu pozeral, ako keby mala rozmazané oči. Len čo prejde skontroluje to. Ale on neprešiel. Ostal stáť pred ňou.
„ Nevoláte sa vy náhodou Sainna Sabarová?“ Poskakovala na jednej nohe, lebo potrebovala cikať. Robila polo - drepy a hrýzla si do pery.
„Zhodou náhod áno. Poznáme sa?“
„Stretli sme sa na jednej after party prešovského divadla.“
„Aj vy ste herec?“
„Nie.. len syn herca.“
„Aha. Krutý osud.“
Z diaľky svietili svetlá auta, ktoré priťahovali snehové vločky.
„Tak to je môj taxík.“ Povedal jej.
„Nie! To je môj. Čakám na neho už 20 minút.“
Dvere taxíka sa otvorili a z nich vyšiel chlap s veľkou bradou, ktorú si neholil asi tak pol roka.
„Volal niekto taxík?“
„JA“ ozvali sa naraz.
Sainna si rýchlo otvorila dvere a sadla si dozadu on urobil to isté len s predným sedadlom.
„Kam to bude?“ povedal taxikár so západoslovenským prízvukom.
„Gagarinova 8“ predbehol ju.
„Mohli by ste zastaviť? Potrebujem sa dostať domov a vy idete opačným smerom.“ Poučila ho Sainna.
„Ak nezastavíte dám vám o 10 eur viac.“
„Jasné šéfe.“
Únosca sa otočil , usmial sa na ňu a oprel sa o sedadlo. Mal prenikavo modré oči, sladký úsmev a vyzeral, že často navštevuje posilňovňu. Alebo to je len tou hrubou vetrovkou?
„Ako sa vlastne voláte, únosca?“
„Filip.“
„Je vám jasné Filip, že za toto vás môžem zažalovať však?“
„Je sexi keď mi vykáš a hneváš sa.“
Taxík zastavil na sídlisku západ. Filip vyšiel von, otvoril jej dvere a hodil taxikárovi 20 eur na predné sedadlo.
„Poď hore.“
„Tak to určite nejdem.“
„Fajn, nedávaš mi na výber.“
Sklonil sa k autu, vzal ju do rúk a Sainnina predtucha o posilňovni sa potvrdila.
„Hej! Nechaj ma ty odporný .... Pomóc! Zbláznil sa. Taxikár! Hej! Pomóc!“
Sainna sa mu metala v rukách, ale on to ustál. Taxikárov výfuk zaškripel a pohol sa vpred. Filip si vybral kľúčik od dverí a otvoril. Privolal výťah.
„Môžeš mi niečo vysvetliť?“
„Ale tak už si prešla k tykaniu?“
Sainna spravila grimasu a zložila si kapucňu z hlavy. Nepoznala ho, ale v jeho náručí sa cítila dobre. Vôbec nemyslela na to, čo s ňou tam hore spraví. Nemyslela si o ňom, že je nájomný vrah alebo úchyl.
„Pôjdem u teba len na záchod a pôjdem domov aby si si nenamýšľal, že po tebe idem.“ Sama neverila tomu čo hovorila. Stlačil šestku na výťahu. Pozrel sa priamo do jej očí a oprel ju o stenu výťahu.
„O nič sa nepokúšaj!“ vystríhala ho. Položil jej ukazovák na pery a pobozkal ju. Odtiahla sa, keď výťah zastal na šiestom poschodí. Strčil kľúč do zámky v ktorej to zašramotilo a otvoril. Vošla dnu, vedela, že všetko na týmito dverami ostane v tajomstve alebo sa to prezradí skôr ako povie prvé dovidenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár