namiesame si coctail z nenaplnenych slubov a pridame za spicku noza surrealizmu reality. Blaznovstvo "mysich ocaskov", nezmyselnost rozstiepenych vlasovych koncekov a odstrihnutych nechtov. Pijeme vychladene za zvuku mesacnej sonaty na pocest samovrahov. Cink, velky pripitok byt musi, neodmyslitelna sucast. Lyzicka sa bezutesne cinka o pohar, sama od seba. Vstavam od stola, rozhliadnem sa do mrtveho ticha, usmejem, nadychnem a zacnem sa smiat z plnych pluc.
Ake necakane. Vysmech realite, ulietame si do inych stavov vedomia. Psychopaticke objatia so snami, knihami plnych mudrosti, skaceme sipku do vesmiru poznania a nepoznania. Roztrepeme si hlavu o dno plytkosti vsetkeho okolo nas, pozbierame kvapky krvi zo zeme a s placom sa rozbehneme za najblizsim dospelakom, aby nas potesil, ze sme neschopni.

Po skonceni prologu, hlavneho deja a zaveru, ukoncim preslov len namatkovo nacarbanym epitafom v myslienkach poletujucich okolo.

Budme kym sme, kym este nie sme niekym inym...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rumova_vila  6. 6. 2008 14:30
Niekym inym moze byt len niekto iny... My budeme stale len my, napriek vsetkej snahe, stale budeme v zrkadlach narazat len na vlastnu sklucenost...
Napíš svoj komentár