kvapky pocitov vo zvijajucich sa myslienkach naheho tela. Zasklby svalov na rukach, upenlivo sa vznasajucich po dalsom objati, ktore nikdy nepride. Hrdost zostupujuca z nebies okamihu, pismena vznasajuce sa v slovach, ktore sa ako skorpiony pomaly rozliezaju do vsetkych zahybov koze. Jedno male pichnutie beznadeje a sny sa rozpadnu na prach. Prach si a v prach sa obratis. Bezvyznamna erekcia nadsenia z pocitu dobre vykonanej prace. Oprasim si ruky od zaschnutej krvi, zliznem zbytok cukru z Tvojich pier a budem sa divat....velmi dlho divat...na Tvoje vlasy, ako dychas, na otvorene oci, planuce laskou a dokonale telo poloboha odrazajuce sa v hravom svetle sviecky...
realnost sa stratila kdesi daleko, nastal cas drakov, lesnych bytosti a cerstveho vzduchu...

jedna vecnost skoncila, zacina nieco nove...

S Tebou

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár