Why should I

Slapaje mokrych dusi zaznievaju neisto hmlistym ranom. Ocami nemych svedkov pozeram sa na svet pavucin, cez ktory prechadza pochod nevinnych ciernych dusi. Chytam do ruk bahno, hadzem okolo a pritom stale len stojim a pozeram. Trhavymi pohybmi ako z hororu sa snazim prinutit svoje nohy, aby sa pohli smerom k tej tichej pomalej lavine. Neda sa mi...nohy ako zo olova. Cez slzy vidim ako dalsie a dalsie nevinne duse odpadavaju z toho mora. Ako kvapky. Dalsia dusa len tak stoji a zase pozera , chce sa trhavymi pohybmi pohnut dopredu, ale zase len klaci na kolenach, zoviera bahno, ktore jej s bolestou pretecie medzi prsty. Zvracia vlastne zhusenie, davi sa citmi.

Zavial vietor, odniesol povypadavane vlasy zufalstva a kruto sa pohral so zvyskom nadeje v prazdnom pohlade. Posledne svetlo zhaslo, posledna dusa stvrdla uplne.

Telo sa zacalo prelievat, stracat svoj tvar, vynarat sa na druhej, chrbtovej strane. Dalsi zastup, uberajuci sa opacnym smerom.

Uz sa nesnazim lapat bahno zo zeme, uz nenaham bezmocne rukami nocne motyle lietajuce a posmievajuce sa mi. Trhave pohyby sa zmenili na plynule vycitky voci vsetkemu. Na oblaku lahostajnosti voci osudu som sa pomaly pohybovala a niesla k druhemu zastupu. Vyschnute konare stromov ma skrabali o tvar a srdce plne jaziev...par pribudne, nevadi, strati sa.
Nechty okolity vyvrhelov sa mi zaryvali do koze ruk a noh ako harpuny krvilacnych lovcov. Tiez tuzili po lahostjanosti, tiez tuzili po chlade...


vytrpte si tolko co ja a potom mozem rozmyslat o tom, ci budem pocut vase bolestne vykriky a citit zufale dotyky. Odtrhnite mi kus masa, roztrhajte ma celu, aj tak pre mna nikdy nebudete existovat

God is deaf and blind...so why should I be different

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu