Creep creep creep creep ♫ I don't want to live on this planet anymore creep creep creep creep ♫

Oblečieš si síce obľúbené nohavice, k nim nové tričko z výpredaja za 5,-€ a vlasy si učešeš tak, ako si ich mala učesané vtedy. Očnú linku na 99 % nenakreslíš takú istú ako na druhom oku a nestriekneš na seba rovnaké množstvo parfému.

Aj keď vychádzaš z brány a ukladáš nohu za nohou, aj keď si pamätáš, že si z postele vstával vždy pravou nohou, už ťa v cieli nebude čakať toľko párov usmiatych očí. Rozutekali sa na všetky svetové strany, život im ponúkol iné cestičky, životu je jedno, že Tebe sa to nepáči.

Môžeš sa zobudiť v tú istú hodinu ako po každej nočnej, dať si toľko lyžičiek kávy a cukru ako obvykle, ale nebudeš sa tak tešiť a pripravovať na briežok pri vrátnici.

Ani počet vypadaných vlasov sa nebude zhodovať s tým vtedy, tak isto aj lesk v tvojich očiach stráca tú istotu, keď aj obyčajné zapálenie cigarety prestáva mať tú burácajúcu atmosféru.

Zrazu sa aj nabíjanie telefónu stáva obyčajnou bežnou vecou, keď nemáš tým telefónom koho kamerovať. A neminul sa film a ani pamäťová karta nehlási plné využitie pamäte. To sa len zo sveta vytratili všetky vône.

Keď máš pocit, že útle schody, ktoré vedú do inak tmavej, avšak v zime belej cestičky, prestávajú byť tajomné, vtedy odchádza aj chuť zaliať si vifonku po opici.

Cesta domov vtedy zvykne bývať smutnejšia, keď vieš, že na pondelok sa dozaista netešíš a keď návšteva lekára zdá sa ti ako nepoľahčujúca okolnosť.

Vedomie, že pozadie tvojej pracovnej plochy je neupratané od februára minulého roku ťa zdesí až v momente, keď na nej natrafíš na fotky, ktoré ťa v tom upratovaní brzdili. Vtedy aj farebná schéma zdá sa byť šedá a vŕzgajúce koliesko na počítačovej myške ostáva bez povšimnutia.

Zistenie, že čierne vlasy laicky neodfarbíš ani 12% peroxidom dodáva na sile v momente, keď ti povedia, že máš čudné oči, pritom si si len prestala dávať čiernu ceruzku na oči, lebo slaná tekutina ju častokrát zmyla do stratena.

Štipľavý bodavý pocit na ľavom predlaktí ti začne oznamovať chybu v tvojom živote až keď je už hotová a nemôžeš s ňou nič urobiť. Vtedy lekárska vazelína zdá sa byť väčším liekom ako väčšia láska.

Keď sa začneš cítiť bezpečne za nepriestrelnými dverami a zvonček s kamerou pri dverách po stlačení príslušného tlačítka zobrazí tvár osoby, ktorá sa tam naozaj nachádza, len preto, aby ti dokázala, že mafiáni neexistujú, tak vtedy aj 4-or dňové špagety zdajú sa byť fajn.

A ak znenazdajky podarí sa ti zmiznúť z párty skôr, ako si to dokáže niekto všimnúť, vtedy aj vyprážaný hermelín bez brusnicovej omáčky môže napraviť žalúdok a je ti jedno, že barmanka si z teba robí prdel.

Zázrak vtedy býva uverenia hodný, keď pocítiš jeho silu a keď sa mu poddáš, o čo však bolestivejšie je zistenie, že zázraky neexistujú?

Vtedy už je akákoľvek snaha o lepší život zbytočná... -.-

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu