Už som ho nevidela 19 dní. Od toho večera, kedy som si fakt nemyslela, že sa uvidíme, ale videli sme sa. Už ani naša virtuálna komunikácia nie je to, čo bývala. Vlastne už medzi nami nie je ANI žiadna virtuálna komunikácia. Smutné. Na útechu mi však slúži plná schránka SMS správ od neho. Plná schránka STARÝCH správ od neho. Smutné. Keď si ich pred spaním vždy čítam, mám pocit, že ich už poznám naspamäť. Lebo vždy sú tam. Ráno, na obed, poobede, večer, keď svitá.. vždy! Vždy len tie STARÉ.
Neviem načo vôbec mám vlastne chat okienko s jeho menom stále na dolnej lište, keď viem, že aj keď uvidím vedľa jeho mena zelenú guličku, kým sa rozhodnem čo mu napíšem a kým sa k tomu odhodlám, vždy mi odíde. No napriek tomu sa mi vždy v tom okamihu zrýchli tep.
To, že som však jeho nevidela 19 dní mi úplne vynahradili náhodné "milé" stretnutia s jeho bývalou, ich synom a jeho ex-svokrovcami. Poteší.
To sídlisko je plné divných ľudí, česť výnimkám. Stretnete tam fakt každého. Teda okrem kamionistov ako poznamenal jeden môj kamarát
A tak sa musím prizerať, ako venuje svoje fotky "SVOJMU ANJELIKOVI" a ako veľmi má v paži mojich smajlíkov, ktorých mi ešte pred mesiacom posielal on a ktorí mi imponovali.
A ešte mi ostáva zamýšľať sa nad tým prečo som nešla tam, kam som mala možnosť ísť a mohla tým tak zmeniť možno pár vecí o ktorých tu píšem týchto pre niekoho nezmyselných pár riadkov.
Ale kto vie, možno keď dosiahnem aj ja 29.ty level, možno sa niečo zmení. Kto vie..
-.-
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a kam si mala ist?
na to, ake smsky si mi poslala, si toto slusne velmi pekne napisala!