Ale zase.. vdaka tomu musim zit vecery s podpornymi prostriedkami ktore mi robia skvelu naladu, ked si na gitare hram hodiny a hodiny, do neskoreho rana a terorizujem vsetkych okolo.. Ked nerozmyslam nad tym co bude rano, co bude dalsi den, len proste zijem pre chvilu ktora je... Lampove combo pustene skoro na plny vykon a uzivam si to... to je ta najvecsia slast...
Uz chapem Boba Marleyho, Jimmiho Pagea, Jimma Morisona, Kurta Cobaina... kde hladali ispiraciu... to co robili im umoznovalo odhalit samych seba v plnej nahote... a tej nahoty sa clovek nakoniec stale zlakne. Pretoze za normalneho stavu je nuteny hrat formu... ked sa ale dokaze uvolnit, vidi sam seba so vsetkymi nerestami a temnnymi strankami... a teraz je otazka... co so skutocny ja... ten co hra formu, zaraba hromadu penazi, je skoro workoholik.... alebo ten, co hra po veceroch opity na gitare, sam, a uziva si hudbu... odpoved je aj teraz jasna... ani jedno niesom ja... ja som niekde medzi. Ideal je ked budem mat pohodu so zenou ktoru budem milovat nadovsetko na svete, ktorej budem moct hrat na gitare a dat si s nou nieco... to bude ono..
Otazkou je, kedy to pride...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár