Uzivam si posledne sekundy ticha.. ranne slnecne luce odkryvaju tu nadheru ktora je vsade okolo. Mrazivy vietor zahana prehnany optimizmus a dodava situacii vaznost.. jedna chyba a letim... Zavriem oci a predstavujem si aka asi bude... bude neskrotna.. s hlbokym snehom.. stale si opakujem ze napriek tomu co som sa stale ucil, musim drzat vahu na patach.. inak bude zle. Vypustam z hlavy posledne prudy myslienok, ostava len nevyhnutny pud sebazachovy...
Vystupujeme z lanovky.. slnko je uz nad alpami a nadherne "ju" osvetluje, kratka pasaz po miernom kopceku a uz stojime na okraji. Napadlo asi styridsat cisel snehu, laviny nehrozia... pozeram do sialenej hlbky. Necitim strach, skor je to respekt.
Odvedla sa ozve vesely hlas s priznakom strachu.. "Stretneme sa dole, alebo az tam hore!" Usmejem sa, zavriem oci... hlboky nadych, nasadit okuliare a ideme na to... v tej chvili je realita prec.. telo robi to co sa naucilo za tie roky. Prvy obluk, zaludok v krku... sneh vsade okolo... pri druhom obluku sa pristihnem pri tom ako sa usmievam... je to take nebezpecne, narocne, ale zaroven take oslobodzujuce... adrenalin zrejme robi svoje... borim sa v panenskom prasane, s namahou sa drzim na svahu. "Ak mam zomriet, tak nech je to teraz.." myslim si... "Zomrel by som stastny a absolutne volny.."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár