ARTHUR
Arthur nevedel kam pôjde alebo čo bude robiť, vedel len že najlepšie bude ak sa premení na zviera, nebude pútať toľko pozornosti. Najprv sa však zmenil na Galvinovu obľúbenú podobu a rozhodol sa vyskúšať si žiť na dvoch nohách. V lesoch sa preplietal pomedzi stromy a konáre dole do údolia, kým nenatrafil na nočné miesto stretnutia a na ňom našiel ďalšieho človeka.
„Stoj!“ skríkla postava a Arthur hneď vedel že sa jedná o jemnejšie pohlavie. Chalan sa poobzeral a všimol si vlastne pierko, stojac na ňom vlastnou nohou. Dievčina sa zohla a vytiahla ho spod Artíkovej paprče.
„Ak sa smiem spýtať, kto si?“ začal priateľským tónom. Baba naňho podozrievavo pozrela, „A kto si ty?“
„Arthur.“ Usmial sa chlapec a natiahol k nej ruku (niektoré ľudské zvyky si napriek otupujúcemu vplyvu Energistov pamätal). Deva ju po chvíli rozmýšľania stisla, „Ela. Alebo Lea.“
„Čo prosím?“ zažmurkal Arthur načo sa Elo-Lea zasmiala, „Volám sa Eleonóra, no komu sa chce vyslovovať celé meno? Tak ma volaj len Ela alebo Lea.“
„Nuž dobre...Lea...a čo tu robíš? Lesy sú nebezpečné.“
„Nie si tunajší, však? V týchto lesoch nežijú vlky ani medvede. A ja som Hľadačka!“ Lea sa hrdo vystrela, „To znamená že hľadám. A konkrétne ja hľadám cenné veci, ako napríklad toto pierko. Určite nie je zvieracie, veď žiari!“
„Svieti naň slnko.“ Namietol pochybovačne Arthur. Ela vzala pierko do tieňa stromu a žiarilo nabielo rovnako ako na svetle, len to bolo lepšie vidno.
„Dobre dobre, máš ma.“ Uškrnul sa.
„Počuj Artík, čo sa tu tak motáš? Les je nebezpečný.“ Žmurkla na chlapca Lea (och, s Galvinom by si rozumeli).
„Neviem, blúdim.“
„Čo robíš?“
„Ja som cestovateľ, ak treba peniaze, niečo si zarobím a idem ďalej.“ Tak to aspoň fungovalo v ľudskom živote.
„Aha. No tak si môžeš privyrobiť u nás doma!“ navrhla Eleonóra a už ho tlačila lesom smerom k dedine.
„Čože? Ako?“
„Predstieraj že si môj nastávajúci.“
„Prosím?!“
„Hej! Moja matka je zúfalá z toho ako sa túlam po lesoch a okolí, vraj to nie je robota a ešte ma môže čapnúť satan, tak to pre mňa urob nech má pokoj v duši. Prosím!“ zakňučala s našpúlenou perou, „Pekne prosím.“
„Nuž, eh, ja...dobre no. Satanom myslíš Energistov, že?“ ajaj, obávaná téma.
„Ach, ty budeš z vyššej vrstvy.“ Elu to viditeľne zarazilo, ba priam znechutilo.
„Nie nie! Nie som šľachtic, ale viem že aj tak sa volajú. Už si ich nedajbože stretla?!“ Arthur sa tváril zarazene miešane s vyľakaním.
„Hej, ale zahliadla som ho iba mihnúť sa medzi stromami. Preto sa mama tak bojí.“ Odpovedala Lea. Arthur nevedel či ľudia vedia zistiť kto je Energista a kto nie, no dúfal v zápornú odpoveď, „Dá sa to nejako zistiť? Myslím kto je čert a kto nie, pretože som videl pár podozrivých ľudí i tvorov na svojich cestách.“
„Nevie sa to zistiť, musíš byť proste obozretný.“ Pokrčila plecami Eleonóra a hneď sa zarazene pozrela na Arthura.
„Hej! Pokoj, som človek z mäsa a kostí.“ Ubezpečil ju milo, „Čert by ťa už zrejme zožral alebo čo, tak ako raz tá vec mňa.“
„Napadol ťa?!“
„Utiekol som.“ Usmial sa Arthur a vyhrnul si nohavicu aby jej ukázal hrozivú, sotva vytvorenú, jazvu.
„Och bože.“ Zhrozila sa Lea. Chalan začínal cítiť previnilosť, no nepovie jej že je Energista, hneď by ho hodila na drevo a zapálila.
„Nič to nie je. Mimochodom, nechcela si ma predstaviť svojej matke?“ pripomenul jej s úsmevom, „Okrem toho, len sme sa stretli a už som tvoj snúbenec? Nie je to trošku divné?“
„Ty si divný! Stúpaj.“ Vyplazila jazyk Eleonóra a s úškrnom ho viedla cez les do dediny. Arthur sa tiež uškŕňal, v tomto svete nemal zakázané obháňať dievčatá.
„Ako žijete?“
„Ako každý poddaný, máme chatrč, prázdnu maštaľ a pár sliepok v kuríne. Matka ťa napchá všetkým možným jedlom tak sa priprav a bude chcieť vedieť všetky detaily, tak sa radšej napchávaj a nechaj ma hovoriť. Mám malého bračeka, sestričku a ešte jedného brata o niečo mladšieho.“
„Koľko máte rokov?“
„Malí 5, brat 10 a ja 16.“ Odvetila a Arthur zakopol, „Koľko máš?!“
„Preboha aký si starý?!“ obaja zastali a prekvapene na seba zízali.
„Ja mám 17, ale ty si naozaj malá na potulovanie v lesoch.“
„Och! No ešte ty začni!“
Nevšimli si ako sa na nich ostatní dedinčania pozerajú, na Leu normálne, no Arthurovi venovali nepriateľské a podozrievavé pohľady, kým nezastali pred dreveným domčekom, v okne zahliadnuc tvár staršej ženy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sentaro
31. 12.decembra 2011 18:48
Jééééjooo
Napíš svoj komentár