Ríša stromu Taure, alebo neposlušný škriatok?

V tej dobe, kde sa odohráva príbeh malej lesnej tanečnice, nebolo nič. Neboli tam ani domy, ani autá, dokonca ani ľudia. Uprostred ničoho, stál veľký strom, menom Taure. A tak sa to celé začalo...
Taure rozhodne nebol obyčajný strom. Bývali v ňom elfovia, škriatkovia, víly a dryády. Dryády ho predovšetkým strážili, určovali tam poriadok, kto čo smie a kto čo nesmie. Boli to veľké, zelené dámy s dlhými vlasmi v ktorých mali zapletené listy stromu. Neboli zlé, len trocha prísne. Najviac udeľovali tresty zlomyseľným škriatkom. Škriatkov nikto nemal rád, pretože svojim kamarátom robili stále napriek a uťahovali si z nich. Jedného dňa, im dryády udelili trest práce. Stalo sa to vtedy, ked jeden z neposlušných škriatkov ťahal za vlasy tancujúcu vílu Rusalku. Dryády vtedy určili prvé pravidlo: Za každú zlomyseľnosť, budete musieť zasadiť jeden nádherný kvet. Kedže všetci bývali spoločne v tom strome, nikto sa neodvážil chodiť vonku. Nikto nevedel, čo sa tam deje, či na nich niečo nezaútočí, alebo či tam vlastne niečo je.
Bohužiaľ, škriatok si uvedomil veľmi neskoro, čo vlastne vyviedol a kedže ťahal Rusalku neprávom za vlasy, musel ísť vonku zasadiť kvet. Veľmi sa bál, ale dryády nechceli ustúpiť. Nakoniec si predsalen vzal jedno semienko, nabral odvahu a vykročil. Kráčal celý deň, kým sa dostal k veľkým, dreveným a tažkým dverám. V tej časti stromu už nebol nikto. Stál tam sám, keď zrazu spoza neho vybehla ďalšia dryáda. Škriatok sa veľmi tešil, že už nikam nemusí ísť, ale mýlil sa. Dryáda dobehla, vytiahla obrovský kľúč a povedala: , , To je pre teba. Tým kľúčom si otvoríš dvere, prepáč zabudli sme na to. `` Uškrnula sa a zmizla tak rýchlo, ako sa aj objavila.
Sklamaný škriatok si ešte raz smutne vzdychol a pomaly otváral dvere. Zrazu ho oslepilo ohromné svetlo. Také ešte nikdy nevidel, no z rozprávania Taureho o ňom už počul. Rozžiarili sa mu malé očičká a tentokrát už radostne, vykročil. Okolo neho nebolo nič, iba blato. Tak sa rozhodol, že on z toho blata spraví veľkú lúku. Nikomu o nej nepovie, až kým nebude hotová. , , Budem slávny`` pomyslel si a potichúčky sa radoval. Zasadil krásne semienko a odcupital si domov.
Dryády hrdé na svoj dokonalý trest, dúfajúce, že sa to už nebude opakovať, ostali veľmi prekvapené, keď začal škriatok zasa ťahať vílu Rusalku za vlasy. Vtedy sa už veľmi nahnevali a zo stromu ho vyhodili.
Prešiel rok, dva, nakoniec až sedem rokov odkedy bol škriatok vyhnaný.
Taure spolu s jeho obyvateľmi, oslavovali narodenie ďalšej víly. Zhodou okolností, to bola dcéra Rusalky. Tancovalo sa tam, spievalo, keď vtom vbehol rovno uprostred veľkolepej oslavy vyhnaný škriatok. Všetko stíchlo, všetky oči smerovali na neho, ale on sa nedal odradiť.
, , Čo tu hľadáš? `` pýtali sa ho nahnevané dryády.
, , Podarilo sa mi to ! Podarilo ! `` škriatok nadšene poskakoval od radosti.
, , Čo sa ti podarilo? `` dryády nechápavo pozerali a celá sála si začala čosi šuškať.
, , Urobil som zázrak a vy sa na neho musíte prísť pozrieť ! `` neprestajne poskakoval.
Nikto škriatkovi neveril a keď ho dryády išli odprevadiť tam, odkiaľ prišiel, vybehla z davu Rusalka: , , ja sa na to pozriem `` . Škriatok zastal, ako obarený vodou, prečo práve Rusalka? Veď jej robil najviac zle. No víla neváhala, usmiala sa a vykročila spolu s ním. Pomaly sa začali pridávať aj ostatní tvorovia, aby v tom nemuseli nechať Rusalku samú. Dryády boli veľmi nahnevané, čo si ten škriatok dovoľuje, a tak nakoniec ostali v strome. Škriatok už ani sekundu neváhal, chytil Rusalku za ruku a rozbehol sa smerom von. Utekali za ním všetci obyvatelia Taureho. Pred veľými dverami zastal, vytiahol kľúč a v momente všetkých oslepilo to isté svetlo, ako jeho prvýkrát. Vytiahol ich vonku a vtedy neverili vlastným očiam. Bolo tam veľa trávy, kvetov, dokonca aj iné stromy, len ešte neboli také veľké ako strom Taure. Elfovia sa k nim hneď rozbehli a doslova žiarili štastím. Začali po nich liezť a skákať.
, , To si všetko vytvoril ty? ? `` neveriacky sledovala ten úžas Rusalka.
, , Áno, Rusalka. Toto je lúka pre teba, ako moje ospravedlnenie. Keď tu už nebudem, budeš sa mi naďalej starať o všetky tie kvietky? `` opýtal sa maličký škriatok, ktorý za tie roky zmenil svoje rozhodnutie byť slávny. Tentokrát už chcel byť láskavý.
, , Samozrejme škriatok sú nádherné, ďakujem. Budem im tancovať a spievať kažý jeden deň. A kam by si mal ísť? `` smutne sklonila hlavu.
Nastalo ticho. Škriatok tam už nebol. Ani on, ani ostatní škriatkovia. Išli vytvárať ďalšiu krásnu prírodu na mnoho iných miest. A tak sa Rusalka zabývala na nádhernej lúke, jej dcéra vyrástla a pokračovala v rozveseľovaní kvetov. Rusalka sa potom presunula do vody, kde je jej nakoniec oveľa lepšie a lúky prenechala ďalším vílam. Iné víly po čase nasledovali škriatkov a mali potomkov, ktorí sa starajú o prírodu dodnes. Elfovia ostali v lesoch, kde si naďalej skáču po stromoch a dryády stromy ešte stále strážia, takže by sme mali byť všetci opatrní a starať sa láskavo ku všetým stromom, kvetom a celej prírode, aby jedného dňa, nevyhnali náhodou aj nás.

 Rozprávka

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu