hľadí z riadkov.
Kozub je chladný,
drevo zvlhlo.
V tichu
počuť len krik
zamrznutých stien.
Betónová podlaha
v jej duši
už!
dávno!
rozbitá!
Objímala
stromy v lesoch,
teraz dá lásku
stĺpom pouličných lámp.
Svetlo bez tieňa.
Nebola,
len zaniká.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár