Sedím pri šálke ešte stále teplého limetkového čaju, hypnotizujem plameň čajovej sviečky, múdriem pri slovách Mullerových piesní a neprehodnocujem v sebe uplynulý rok. Iba stále očarená premýšľam nad tým všetkým malým -silným, magickým, dojemným a roztomilým, ktoré prinútia robiť srdce saltá a dušu vyzliecť sa donaha. Myslím tým, úplne donaha..
Už asi nie si, tak príde iná;
nikoho som nikdy nemal tak strašne rád.
Kde už nie je priestor,čas ani chuť na žiadne pretrvárky; kde pred vami stojí váš dar z nebies a s búchajúcim srdcom čaká na prijatie svojho objatia vami..Vravím o tých momentoch v partnerskom vzťahu plnom lásky, ktoré sa občas ani nedajú predýchať.
Keď dážď ťa hladí mokrou rukou,
rozpúšťa sa iba cukor..
V ten večer ma dojalo milión maličkostí, no dúfam, že nie všetko postrehol. Privítal ma tým najsrdečnejším úsmevom, objatím, z ktorého prosto cítiť lásku a horúcimi bozkami. Horúco v jeho posteli bolo teda dostatočne, prameniace z lásky dvoch tiel, čerpajúce stále nový a nový zdroj vášne, prenašajúce milencov na inú planétu, do svojho sveta..
Myslím,že len s tebou
som úplne sám sebou.
Lesk v mojich očiach bol zjavný, pri každom jeho "milujem ťa" vyslovenom priamo do očí, do srdca, do duše, bez hanby a s hrdosťou. Aj pri tom mojom,ktoré som mu šepkala do ucha, uličnícky a placho ako školáčka s dvoma vrkočmi. Ale to vidieť nemohol, bola tma..
Pre dakoho obyčajný a príjemne nudný deň, pre mňa celý svet..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár