Strašne už chcem leto.Hej,asi ako každý druhý človek v mojom okolí,ak nie každý prvý.

Je samozrejmé,že sa na každé letné prázdniny teším.Je pochopiteľné,že čím som staršia,tým mám od leta plného zábavy väčšie a väčšie očakávania.Je neprekvapujúce,že moje plány často nevýjdu.Je skvelé,že napriek tomu sa na júl a august každý rok neteším o nič menej,ba priam o to viac,ako malé decko.

No tento rok je iný.Hej,je pravda,že mám azda plánov najviac ako som vôbec kedy v živote mala a viem,prosto už teraz viem,že väšina akcií je istá,že tak to prosto bude.Ale tohtoročné čakanie na leto sa líši ešte jednou maličkosťou.

Mne pomáha už len snívať o lete a sprostostiach,ktoré za tých skoro 1500hodín slobody stihnem vykonať(a že ich bude požehnane!)Neviem ako u vás,no v mojom pozemskom raji je ozaj krásne,slnko svieti ako šialené,za čo som mu neskutočne vďačná a rozmýšľam ako sa mu odvďačiť(zvažovala som mu zanechať niečo materiálne,ako sa necháva aj zúbkovej víle;ale v mojej zidealizovanej predstave je slnko jeden veľký a zásadný nematerialista,ktorý sa teší,že je stvorené na radovanie sa všetkého živého,čo behá,skáče,plazí sa po zemi,tak som to vzdala)a mne v posledné dni ozaj stačí ľahnúť na posteľ,zavrieť oči,sem-tam do toho pustiť fajn hudbu a som tam!

Vidím sa na kúpalisku,kde strávim koncom júna so svojimi priateľmi 4 noci,vďaka ktorým sa bude medzi chatkami ozývať naša hlučná vrava(kľudne to môžem nazvať aj detské prekrikovanie,v našom prípade je to to jedno a to isté),vo vzduchu sa bude miešať vôňa langošov so smiechom pripitej mládeže a chúďatká zmätené osy(nikdy neviem či to ony alebo tie zákerné včely na počkanie rozdávajú žihadlá,ale už som im dávno vyhlásila boj a napíšem to aj tu,lebo človek nikdy nevie,aká kráľovná toto raz bude čítať-hej,možno aj tá Alžbetka-"Drahé hmyzy či článkonožce(ťažko vás kategorizovať),vzdajte to!Zabíjať vás síce cielene nebudem,ale keďže ste ma za minuloročnú jarmokovú sezónu stihli poštípať asi tak dvadsaťkrát-bez najmenšieho preháňania-vidíte,že to nikam nevedie a aj naďalej vás budem ignorovať,tak skúste si svoje nezaplatené účty,nedostatok sexu alebo problémy v komunikácií s matkou vyriešiť na inom bláznovi,vďaka.")si nebudú vedieť vybrať medzi ľadovovychladenoutypickyslovenskou Kofolou a čerstvými osemnástkami v bikinách na mašličky..

Zavrem oči a cítim atmosféru letných grilovačiek a chát.Hej,cítim ju,lebo ju tak milujem,že ju preciťujem všetkými chuťami,o ktorých som netušila,že ich mám,nielen tými pitnými.Vidím priateľské tváre vyjedať guláš z plastových tanierov,rádobyzvodné tance chlapcov s promile pri piesni hrajúcej z rádia s vidličkou namiesto antény,vidím spokojný úsmev môjho starkého pri pohľade na jeho rodinku baviacu sa pri vínku a gitare,počujem moju sesternicu smiať sa v tme v pivnici,kde tajne pijeme dedkove zásoby pálenky(a no fuj,neviem,či poznáte tie kopaničiarske alkoholy,ale to vám je iný záhul),šteklí ma v bruchu aj v rozkroku pri spomienke na všetky tie bozky pod čerešňou,ktoré po tých čerešniach skutočne aj chutili.

V mojej mysli teraz ležím u dedka na záhrade,je asi polnoc,podo mnou len deka,na mne stará flanelka po ujovi,polku tváre a aj tela mi blikajúco osvetľuje ohník horiaci tesne blízko mňa a ja si vždy potom chytám líce bližšie k ohňu,lebo je úplne teplé a ja to mám veľmi rada,som najedenená zo všetkých tých babkiných koláčov,grilovaných kuriatok a Vendetta zmrzliniek roztopených len čo ich vezmeš von z domu a robím to najdôležitejšie-pozorujem hviezdy a nechávam svojho otca s prezývkou tučko rozprávať o súhvezdiach a mimozemšťanoch...Lebo tam je toľko hviezd,že dovidenia.Tá dedkova chata sa nachádza 13km od civilizácie,sú tam len chatky,diviaky,srnky,veľa veľa hríbov a voňavého lesa,všetko v dokonalej symbióze.A aj keď sa mi dá úplne prekliato spať,zívam jedna radosť,bojím sa zvukov prichádzajúcich z lesa situovaného za mojim chrbátom,doslova,čo by kameňom dohodil a najradšej by som inak môjho obľúbeného Karla Kryla (zjapajúceho na celé okolie,nech "bratríček zavíra vrátka" z rádia elegantne umiestneného na strome) vymenila za akési rozprávky,no ani za nič nejdem spať,nenechám si ujsť túto vzácnu rodinnú pohodu,z ktorej budem čerpať energiu a lásku ešte určite aj v ďalekej dospelosti a vždy,už aj ako malé 5-6ročné dieťa som skôr ako o druhej spať ztade nešla..lebo mimozemšťania,teplé líčka od ohňa,v ruke odporne presladený čaj od babky(ktorý som vždy vymenila za studenú malinovku,keď sa nepozerala mama alebo za studené pivo,keď sa nepozeral ani otec),v ústach nejaké šesťkorunové chrumky a v srdci,v duši a vlastne všade taký pokoj,aký som zažila už málokrát..

Moje milované leto som zažila vlastne aj včera.V škole ani minútu,za to na terase nášho obľúbeného hostinca asi tak zo päť hodín.Pred sebou kofoly s ľadom a citrónom,na sebe krátke tričká,pod sebou prútené stoličky,v sebe hranolky so sweet chilli a radosť zo života.V jednej ruke sedmové karty,v tej druhej Malborky light,v hlave krásne prázdno.A len smiech a to tých najlepších ľudí sediac dookola.

Lebo toto je pre mňa leto.Priatelia,slnko,slnko,slnko,smiech,zmrzlinové kornútky,žabky(akože tá obuv),žabky v jazere(akože tie zvieratká),moja najobľúbenejšia vôňa plaviek a ešte viac opaľovací krém čerstvo nanesený na mojom tele tak,že od neho voniam celučičká celá,teplé telá od slnka,studená voda v bazéne,večery,keď sa akoby do ohňa zveria s trápeniami aj tí najväčší tajnostkári,diskotéky v minisukni,opojná vôňa cigariet,ešte opojnejšia chuť chlapského(alebo by bolo asi na mieste napísať chlapčenského)tela,v hlave veľa alkoholu a na hlave vrazený slamený klobúk obľúbený celým plaveckým zájazdom,oči plniace sa slzami nad touto pozemskou krásou,ruka v nohavičkách,ruka v trenkách,ruka bárde,objatia s priateľmi,vtipné hlášky z chát používané ešte minimálne rok potom,najlepšia chuť najlepších červených melónov.A povedzte mi úprimne-čo je lepšie ako zobudiť sa po dobrej večernej zábave okolo desiatej s tým,že hneď môžete ostať v plavkách a slnko si vás dokonale poobíjma svojimi mnohorukami?Ešte pri tom stretnúť nejakú priateľskú tvár,pokojne to môže byť aj rodinný člen,zvaliť sa na deku,čítať si časopis EVA,na obed si odtrhnúť zeleninu alebo ovocie zo záhrady a zažiť všetky tie bizarné veci,z ktorých sa dá vyžmýkať pozitívum v situáciach,keď už nevládzeme..

Ak to budete čítať a budete to čítať do konca nadávajúc na dlhé zátvorky spôsobujúce chaos v texte- v pohode.Sama v tom zmätok mám a keby neviem čo som ako myslela,možno by som to nerozlúštila(vlastne celý článok je možno príliš dlhý,no mne je to absolútne jedno),tak..sorry,ale takto som to dnes cítila,potrebovala,chcela.

Doletovania priatelia.. Majte príšerne veľa toho slnka v sebe,okej?

 Blog
Komentuj
 fotka
sechs  22. 11. 2012 00:24
dodatok ma nakoniec presvedčil aj o piatej hviezdičke

také príjemne čítanie, takto na noc
Napíš svoj komentár