Nechaj mi kľúče od svojich nálad, budem tvoj kastelán. Mokrý pastel mám, keď pršíš. Vyfarbím ním tvoje krehké nebo, modrý porcelán. Ľahko, niekoľko bleskov pokrája v marci maľované nebo ako marcipán. Nenechám roztiecť sa farby na črepoch. Do jedného všetky pozbieram a začnem odznova. Nech tvojim kvetom nechýba obloha. Báseň 8 0 0 3 1 Komentuj