zvykám si. Zvládam to. Lepšie ako som si myslela. Sú to maličké krôčky, ale predsa len sú. Cítim aj z tvojej strany istý odstup (citový i fyzický). Síce ma to mrzí, ale musím si hovoriť, že je to tak lepšie pre mňa a pre môj budúci vývin. Bude všetko lepšie. A čo bolí, prebolí a ostane už len to pekné. A to mi nikto nevezme. Ani ty. Dúfam v to. Čas lieči všetky rany.
Mám z teba zvláštny pocit. Niekedy mám pocit, že z nás dvoch si viac stratený ty, aj že prežívaš oveľa krušnejšie chvíle a máš sa horšie ako ja. Iba to zvládaš lepšie. Vieš si poradiť a nie si taký mäkký a rozbabraný výpek ako ja. A si silný. Niekedy ťa obdivujem ako sa dokážeš tak držať.
Síce si to vyberá daň v tom, že si... nechcem povedať, že zlý, ale nenachádzam vhodnejší výraz. Nepríjemnejší. Ale ja viem, že v tebe je dobro a nemáš silu a chuť byť vždy dobrý. Ja verím tomu, že je to len dáka tvoja podivná ochrana, ktorú si okolo seba buduješ. Nedostupnosť duše. Neverím ale, že tvoje srdce je zlé. Si dobrý človek, iba svojmu dobru občas nedávaš priestup von. Neviem prečo. Ale každý sme nejaký.
Stále ťa potrebujem a stále pre mňa znamenáš veľa. Niektoré dni by som bola najradšej len s tebou. Ostatní mi lezú na nervy a začnem sa cítiť nepríjemne, keď už s nimi trávim veľa času. Ty mi na nervy nelezieš a nikdy sa nedeje, že by som sa cítila pri tebe nepríjemne. Cítim sa pri tebe tak v bezpečí, tak... tak nejak akoby mi bolo predurčené byť v tvojom tieni ako tieňomilnej rastlinke, na to aby som mohla rásť a hýbať sa. Potrebujem tvoj tieň. Potrebujem aby si mi zacláňal slnko.
Pomáhaš mi. V istých veciach. A veľmi. A vedel by si mi pomôcť viac, keby si vedel o všetkom a nebála by som sa ti otvoriť. Ale sú veci, ktorými ťa nechcem zaťažovať. Napríklad tým, že ťa úplne neznesiteľne ľúbim už tak strašne dlhú dobu. A niektoré dni s tebou, je ako byť morskou vílou, ktorej sa do nôh zabodávajú nože. Bolestivé. Ale za to kráčanie popri tebe to vždy stojí. Iba to bolí. Občas veľmi.
Čo by bolo platné ti to hovoriť? Načo ťa tým zaťažovať? Nič by to nezmenilo. Odpoveď viem. Akurát by ti to bolo ľúto.
Si osoba, ktorej najviac dôverujem na tomto svete. A ak by mi postavili pred seba teba a kohokoľvek iného, vždy by som si vybrala radšej teba. A ... chcela by som ťa mať teraz pri sebe a objímať ťa. I keď by si nevedel, koľko lásky vo mne je, keď ťa držím a pohladkám. Ale takto sa cítim fajn.
A ak som ako malá morská víla, i moje pocity sa hádam raz premenia na morskú penu. I keď to zrejme bude nezlučiteľné s mojím bytím.
- Deviatka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár