Ja si zato môžem sama. Vo vzťahu treba žiť šťastne a nie len prežívať. A tak som si povedala, že keďže už dlho nie som dokonalo šťastná, tak to ukončím. Rozumné rozhodnutie, všakže? A čo tak radšej skúsiť opraviť, čo sa pokazilo? Nie, treba isť ďalej. Čakajú ma nové zážitky, šance, voľnosť. Zahodiť všetko, čo bolo doteraz najdôležitejšie a skočiť do neznáma.
Avšak, čo keď tento človek je vaša životná láska, spriaznená duša, ten, ktorý je vám súdený? Nie, neverím, že niečo iné ovplyvní to, čo máme v rukách my. Ale keď stretnete človeka, ktorý sa k vám úplne hodí, stará sa o vás, rozumiete si aj bez slov, smejete sa spolu a utešujete, keď treba, ste spolu v každej dôležitej chvíli, ale váš vzťah upadne do stereotypu a vy zhodnotíte, že to nemá budúcnosť, čo spravíte? Po dlhšom čase si aj tak poviete, že sa treba posunúť v živote ďalej.
Tak som to skúsila urobiť. Naozaj je pravda, že až keď niekoho stratíte, uvedomíte si, čo pre vás znamenal. Jediné doterajšie zistenie je, že život bez neho nemá zmysel, niet sa z čoho tešiť, všetko je tmavé a prázdne. Myslíte len nato, ako vás vždy podržal, keď ste ho potrebovali, pritúlil v noci predtým, než ste spolu zaspali, držal za ruku pri prechádzkach. Stále cítite na prstoch jeho jemnučké líce, ktoré ste hladili, vôňu jeho vlasov a myslíte na tie malé vrásky okolo očí, ktoré sa ukázali vždy, keď ste ho rozosmiali.
Bojím sa, že som to navždy pokazila. Miesto toho, aby som trvala na tom, aby sme sa snažili všetko napraviť, som bola slabá a zlyhala. Kým ja váham, či s ním chcem byť, si iná môže uvedomiť, aký je úžasný a výnimočný. A čo ak on zistí, že mu je dobre aj bezo mňa a v jeho novom živote už nebudem mať vôbec miesto? Chcem aby bol šťastný. Aby sme boli šťastní spolu. Neviem, či by to dobre fungovalo opäť, ale neznášam sa, že som boj o nás dvoch vzdala. I keď, keby som tak nebola urobila, stále by som nevedela, čo v skutočnosti cítim. Niekedy človek musí klesnúť na dno, aby sa mal od čoho odraziť.
A tak som ho poslala preč. A len tak som tam stála a pozerala, ako odchádza z môjho života.
Úvaha
Komentuj
7 komentov k blogu
1
fxx
21. 2.febuára 2016 20:53
uf,rozist sa kvoli stereotypu,a najma s clovekom ktory pre teba tolko znamenal.... byt tebou robim vsetko preto aby sa to dalo doporiadku. v zivote sa treba stale posuvat dalej a vyhladavat nove sance a zazitky,to ale neznamena ze k tomu treba aj noveho partnera,lebo nakoniec skoncis v 60ke so svojou "pravou laskou" rozmyslajuc ktora bola ta skutocne prava pri ktorej si mala ostat,lenze vtedy to uz nevratis. tak pre to nieco rob kym mozes.
2
@fxx Ono je to trošku zložitejšie, ale je pravda, že som sa nesnažila dosť dať to do poriadku. Ženy no Jednoducho premýšľame veľa a riešime všetko, lebo chceme, aby bolo všetko dokonalé. Prebehla som si tvoje statusy, a je mi ľúto, že ťa opustila priateľka, zato sa ťa asi môj blog dotkol. Možno teraz aspoň vidíš trošku lepšie do ženskej hlavy
3
Veľmi nedávno som zažila podľa tohto opisu to isté. Tiež som urobila to čo ty, no a tiež som si našťastie uvedomila to dôležité, kým nebolo neskoro úplne. Neľutujem ani to, že sa to v určitom bode dostalo tam kde to bolo, ani to ako som sa rozhodla ani to ako to je vlastne nakoniec. Život je zas krásny
5
@majibubi Joooj, tak to som rada ste príkladom toho, že sa to dá, keď sa človek snaží nech sa vam dari naďalej!
7
Som som. Len ako ju riesit. Vyvestit z criev obetovanych lam by som radsej brala ako sa rozhodnut
Napíš svoj komentár