stratená duša svetom blúdi z hrobu sa ozýva jej nárek jej krvavé slzy cítiť po chrbte mi behá mráz jej volanie nikto nepčuje na večné blúdenie sa odsudzuje blúdna duša svetom kráča samá bolesť a samá smrť neskoro je už konať neskoro je na pekné slová z pocitom prázdnoty vstupujem do temnoty blúdna duša smrť vycíti blúdna duša svetom búdi jej priaťeľ samota všade ju sprevádza cintorínom spomienok vedie cesta úzkosti všade krv a nenavisť raz to už muselo prísť blúdne duše tancujú svoj obvyklý tanec smrti blíži sa koniec všetkého trápenia rýchlosťou závratnou rutim sa do seba stašný pocit ma zvnútra zviera moja duša sa uzatvára nechcem žiť na tomto svete jediné východisko je smrť. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj