a náhla zima pocukrila peľ
len lenivé líšky líškajú sa ľuďom
keď blízka sa a z piva je chmeľ
Obliekam lienky do štrikovaných bodiek
a labuťkám mávam pred dlhým letom
niekedy nocou náhlim sa nahá
vtedy ma víly prevedú svetom
Perie a fúzy už dávne nie sú moje
a parožie stratilo jelení tvar
Prečo práve perník padá preč?
bojím sa dní čo vyjdú v zmar
Necháp ma zle no neviem viac žiť
tak ako bolo zvykom v tie bezhlavé dni
bez bariér blúdim bosá brehmi
náš vzťah viac nie je poriadny
Tebe sa zdá že samotou blúznim
a to len vietor vdýchol do mňa mlaď
každý kráľ kráča kanálmi krásy
mne stačí jedno – nad tebou neplakať
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár