Zastalo všetko čo mi bolo sväté?
Niekedy zbledne svet i keď sa snažíte
zostanú odpady – kosti len; mleté
Vrátiť chcem spojenie náhleho impulzu
s potrebou držať ju, objímať snáď
Dnes sa však nachádzam uprostred konkurzu
ak sa ti nepáčim znova ma vráť
Takto sa cyklím a nepoznám smer
- kam vybrať sa a uprieť svoj zrak?
Dosť bolo nádejí, falošných hier
Srdce už nepoznám – je z neho brak
Nie je však pravda že treba mi limitu
opravu súladu v protichodnej kolóne
Nevrátim, nemôžem, zbavte sa súcitu
Pozri ho babráka, hovie si v jej lone
Skonala vo mne už doba na prevádzku
vypli prúd a nechali ma schátrať
Oni však netušia že mám tajnú dochádzku
Snažia sa hlupáci no nevedia pátrať
Bolo by krajšie žiť zase raz farebne
obzerať vo svete zvuky a radosti
Bolo by fajn, snáď to zas nezbledne
zafúka vietor až život znie do kosti
Úsmev zas vynorí vrásky mi na tvári
pomaly vdýchne do pľúc mojich vzduch
Oblaky nehy a slzy pri oltári
bola to skutočnosť či dotykov duch?
Neverím v osud či vyššieho pána
nemám ani pocit že sme tu sami
Bola to povesť či panenská blana?
bola som krehká no to bolo vlani...
Dejú sa veci čo ničia mi morálku
rozhnívajú pravdu a ideály vo mne
Dala som všetko – poslala obálku
zlobou som zívala i plakala šumne
Všetky tie výkriky a údery srdca
pohľady túžby, svet opitých hláv
bola som zvodkyňa? a či on zvodca?
Krehkosť je hlúpejšia než sto malých správ
Prázdnota bola tam kam chcela som rúž
parfémy, voňavky – po čom som túžila
Chyby však robia sa a bol to muž
nikto mi nepovie – nevadí má milá
Zvrhlosť a nápady čo mi boli dané
venujem s radosťou každému z vás
nechcem ich hnusoby; skladám už zbrane
Jediné čo nechám si to je môj hlas
Vyzdvihnem do výšin hodnoty lásky
oddávna hľadáme predsa v nej útechu
Rozbúrim hladiny pre všetky krásky
nikdy viac nezomriem bez hlasu – potichu
Radšej sa odhalím - pred vami som čistá
musím vždy bojovať a pravdu v duši mať
Všetkých vás osvietim nech cesta nie je hmlistá
málo mám prostriedkov no chcem ich darovať
Nová a zmenená behám si po svete
Snažím sa zmieriť s minulosťou zla
netvrďte opak keď nič o mne neviete
bola som hlupaňa – tak vybralo si mňa
Dala som šancu úbohej vášni
nech ovládne telo v úplnej sile
Bolo to mätúce – my sme boli zvláštni
Dala som chlapovi nie krásnej víle
Nechcem však takto žiť
bez dotykov jej pery
Spolu sa strachovať, domov si založiť
- odkedy máme sa náš život je celý
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adsy
29. 10.októbra 2012 22:36
Jej Zuzu Konečne niečo od teba
Napíš svoj komentár