Dnešok celkom v pohode. Škola 0 bodov. Intrák to isté. Zase nervy, stresy, stavy, bomby, šupy, drby a hydrometeroity. Hlavne sa opätovne pozerať na tie tváre, ktoré opätujú pohľad ale len taký, že vidíte jasné pohŕdanie... nechápu ma a to nie je bohviečo. nechápu ma. akoby aj mohli. Som absolútne iná ako oni. myslia si, že aký sú dospelí pritom sú to deti.
a stále mám v hlave tú dilemu... prvý, druhý alebo tretí? nevidím na nich negatíva. žiadne. podľa mňa sú dokonalí. tak uvidíme ako sa to vyvinie. necháme tomu čas. mala by som.
inak už som jak magor. umývam si vlasy a pritom si zapálim. prečo by nie. bolo to fajn. poplakala som si pri tom a zároveň sa mi aj podarilo ukľudniť sa. Ešte som k tomu počúvala aj hudbu. bolo treba sa ukľudniť. ešte stále počúvam hudbu a plačem...
chcem ísť z intráku preč a potrebujem objatie...
skapem tu...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár