Vchádzaš do chrámu. Odkedy si tu prvý krát máš možnosť tu stráviť dlhší čas. Poprosíš na začiatok Boha a vchádzaš do postrannej kaplnky. Prišiel si sem zapísať poslednú myšlienku. Je to dohoda o prímerí. Tvoje priznanie, tvoja kapitulácia. Zišli sa tu: pravda, svedomie, hriech, odvaha, česť, láska, túžba a všetky ostatné hodnoty, myšlienky a pocity. Samozrejme nechýbaš tam ty. Nemo sa zdravíte ako čestní protivníci. Všetci doráňaní ale ty si z nich najviac. Neraz ste so sebou bojovali. Niekedy prudšie inokedy s menšími prímeriami. Teraz po posledných bojoch si na strane porazených. Bojoval si s nimi tvrdo, niekedy to však nestačí.Nič sa nedá robiť musíš ustúpiť. Mlčky zapisuješ poslednú myšlienku. To je tá prehra, podpis prímeria a tvoja kapitulácia. Zavrieš zošit. Sedneš do lavice a modlíš sa. Modlíš sa dlhú dobu. Zapáliš sviečky. Porazený vychádzaš von. Ešte máš dosť síl vytrvať v boji ďalej. Lenže sily sa dopĺňajú pomaly a ubúdajú rýchlo. Odchádzaš. Jediná nádej porazených je nemať žiadnu nádej. Vychádzaš vonku s úsmevom. S pokojom na duši. Ešte máš dosť síl. Ale tie nechaj na inokedy. Na ďalší boj, ktorý vyhráš. Teraz si všetko vložil do Božích rúk tak je to správne.
Vonku je znovu dážď. Starý priateľ. Víta ťa ako ho vítaš keď padá na zem.

Ako priateľu ?
J: Zvláštne.
To nieje prehra.
J: Viem.
Máš dosť síl a hodnôt. Raz znovu vyrazíš vpred a dáš im na frak!
J:Vďaka, ty si podpora. Počuj poď si zaspievať.
DJ: Nech padá dážď, nech padá dážď…

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
georg21  21. 8. 2015 02:10
Napíš svoj komentár