Či niekto povie prečo ruže sknú aj pod zemou? Či niekto povie, že aj bolesť býva nádhernou? Pamätá chvíle ktoré si nespomína Omámenou myšlienkou ako dúškom vína Slovko za slovkom keď prístav buduje Ticho za tichom keď stenu muruje Skláňa sa nad dávnimi slovami V šere chladu medzi stenami Veď za láskou nie je ľútosť Keď aj radosť je už posadnutosť Nikde nikto a samota nenudí Mlčná chvíľa odpočíva od ľudí Azda aj na básni môže záležať Keď znovu túžime milovať Azda aj z lásky ďalej rýmovať A vlastne, to je jedno... Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj