úsmevy umelých pláži
jemné dotyky ľudských bytostí
nežná krása úspechu
ktorého pochopenie chceli sme predbehnúť
prikry ma
opýtaj sa ma na čo mám chuť
začína byť svetlo
a vietor vyháňa zatuchnutý život z našich sŕdc
nevrátim čas
nemám prečo
čakáme
čakáme
a kráti sa nám niečo ...
urobil by som to inak
ak by som vedel ako
ako
a ako na to
prepáč
ani neviem či sa ospravedlňujem tebe
viem len že noc unáša ma niekam
kde nič z nás už nieje
do pokoja
ktorý je energiou
ktorá nás rozochvieva
ktorá v nás zneje
už neverím
a po strechách prechádzam územím mačiek
návrat domov
je myšlienkou vzbudzujúci úsmev
planúci do prázdnych okien
navraciam sa do vriec
zabudnutých plyšových hračiek
snov čo sa prelínajú s bdením
život pretkaný slintaním a snením
tancovaním a bdením
a bozkávaním bozkávaných
prikry ma za kvapku krvi
nechaj zastreté
nech zobudí ma až vedomie
že tma ma opäť povedie
k úprimnosti voči sebe
a toto sa vlastne nedeje
a my vlastne vôbec nie sme
a všetko čo robíme je také smiešne
úspech úspech úspech
v drobnom pohári
trochu vodky
volské oka v rybníku
kričíme do tmy
držíme sa za ruky
aj keď sme cudzí
a rodičia sú strašne hrdí
posielame listy
posielame bozky
no keď sme sami
neskrotíme vlastné pocity
keď sme sami
sebou
nie sme taký rozdrobení
ako sa nám zdalo keď sme sa držali za ruky
a trvali na tom že sme jedno
a že je nám to jedno
jedno telo
rodina
veta
ktorá súdi potomkov
súdi a preklína
nerozumiem už ani slovo
pýtam si len osobitný priestor
prikry ma
ako priateľské gesto
ľúbim ťa
aj keď nie je čas
nie je ani priestor
sbohom
mávam ti
pá pá
a mám ťa rád
a tak
a neviem
kolko ešte krát
neverím že chcem to čo ma zaujíma
neverím že nechcem robiť to čo robím
asi som naozaj utiekol hraniciam
samého seba
nezáujem ako odpoveď
na to čo si jedla
buď už konečne ticho...
povedal
povedala..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
20. 6.júna 2013 21:41
niektoré pasáže sú veľmi lyrické a rozochvené... a niekde som sa viezla (pocitovo) zubačkou... každopádne, ex post facto, veľmi dobré je to
Napíš svoj komentár