zarývam otcovi prsty do chrbta
potajomky plačem
krotiť neviem sa
cítim sa hrdý

vyhodiť nájomníkov, nedovoliť kamarátovi predať auto a ubytovať ho ... čerstvý otcovia, a to tajomstvo čo majú v očiach a my sa hráme, že o tom nevieme

onkoindikátory
hodená rukavica
pevnej vôle
drzosť sa plazí pomedzi viečka
v kryštálikoch bolesti
a peste zovreté
strach čo horí
mrazí až do popálenín

kotúlam sa v daždi ako piate koleso a držím dáždnik priatelovi s čerstvým dievčaťom a robí mi radosť im pripraviť chlebíčky s horčicou aby mali o čosi viac slnečno

tvoje objatie trhá mi vnútro
uniká dusno
a ventilátor rozháňa duchov
za pásku
:uzavretý priestor
nezvykol som oplývať kludom
aj keď privreté oči a úsmev
ludí utvrdzovali v bludoch
a mňa v nepochopení
ktorého som si jediným autorom

charakteristika dnešnej noci, pivo ... a ešte čosi .... a dážď ktorého chlad mi vyčaril úsmev na perách, vybozkával zmätok z krku a dodal odvahu s cynickým úsmevom vrhnúť sa dolu z útesu

rodina
hodina za hodinou
bojuje o priestor
hladá sa systém
v dopravnej zápche
a najsilnejší dočkajú sa vemena
bremená pokoja
a kontrola vlastného myslenia
šedá pokora
a knižnicová sloboda

a otec zablokuje autobus len aby som stihol skúšku ... prejde šmikom zákrutu len kvôli môjmu úsmevu od ucha k uchu ... a ja revem ... aj keď mu neviem povedať že si vážim ... že to vnímam .... že si uvedomujem
a hanba je slovo ktorému sa učím smiať ... diktovať módu úprimnosti a odvahy zrovnať sa, meniť a komunikovať.

a stačí jediné stisnutie ramena a ja cítim sily že ani neviem čo znamená ... a úprimne sa usmievam zatial čo ma štípe tebou pokúsaná pera

je to vlastne odvaha nezasahovať
nechať dej plynúť
občas sa usmievať
pomáhať vedlajším postavám
hrdina úprimných chvíľ
budovatel stanov
ruina rytmov
promenáda úprimných stiskov

*pes čo sa začína báť slov
človek* čo za sebou vlečie (červené) vodítko
a vyzerá že sa smeje
(očami (odbočuje od témy) )
to ten posraný jazyk ktorým sa potíme
ktorým zohrievame ovzdušie

fotky čierno-biele
maľby depresie šťastných zombií
štekot ich budí budí budí
do života ľudí

 Blog
Komentuj
 fotka
stenatko  21. 7. 2012 19:57
Čítam to už dneska druhý krát. Neviem prečo ma tento text priťahuje, i keď viac holdujem iným žánrom. Nerozumiem.



Každopádne. Veľmi. Dobré.
 fotka
phantasia  22. 7. 2012 04:03
...a choď už spať
 fotka
antifunebracka  4. 10. 2012 10:57
nepochopil som to moc, ale text ma v sebe iste caro
Napíš svoj komentár