zase raz príliš skoro
usmievam sa placho
umelo
nieje dnes
tak isto ako o 24 hodín
žiadne zajtra
baterky z budíka ... vyhodím
čas odpútaný od svôjho významu
stal sa len tieňom, pripomína výstrahu
zmenil sa na jednoliatu únavu
cítim ako niečo mi uniká
čo? Nemôžem si spomenúť
vďaka za neverbálnu komunikáciu
bez rozmýšlania tak odpovedám na každú reakciu
akcia a reakcia ... načo ?
absencia alkoholu spôsobuje že nemám výhovorku
tá pasia
ma zabíja
východ slnka..
je mi to povedomé
čas ísť spať
zautomatizované reakcie
budím sa .... ??
v posteli ... mokrej
je ráno či večer ?
a žiadne odpovede
v koláži spomienok
so suvenírmi zo snov
z jazera farebný kamienok
v izbe mi do čiernobiela zoschol
túlam sa po tme
po svojej izbe
strácam sa aj v metrovom štvorci
a možno sa to všetko píše opačne
zmetený....túlim sa k vankúšu
jeho poddajnosť dáva mi všetko
v izbe len ja a on ... hudba potichu
na pohlad pôsobí to možno desivo
tá pasia ma totiž naozaj zabíja
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
grietusha
15. 1.januára 2010 14:10
toto je... wau. prečo som ťa predtým nečítala?
Napíš svoj komentár