Teraz odchádzam, bez pocitu porážky. Mojím brnením sa stal plášť proti daždu z ktorého pomaly odstraňujem nitky jedného či dvoch klamstiev ktorými som ho kedysi olemoval a potom založil.
S trpkou príchuťou sklamania ma pomaly opúšťajú všetky moje nezmyselné požiadavky na život ktorými som medzičasom stihol napáchnuť.
S trpkou chuťou ginu na špičke jazyka sa točím okolo svojej osi a svojou gravitáciou zhadzujem lampu z nočného stolíka.
Až teraz zistujem ako ma vyčerpávajú refrény, že bez dávky chaosu strácam pocit prúdenia času.
Moja prítomnosť tu sa stenšuje, čoskoro vyprchám. A moja posádka, môj tým, zabúda že som bol kapitán.
Strácaš sa mi pred očami a pôdu z pod nôh vystriedal snový svah do ktorého sa mi zabárajú nohy a následne ma vystreluje na povrch ako zradná trampolína.
Nalial by som do seba nejaké víno a odrazil sa nevedno kam. No stále ma tu držia jeden dva úsmevy a jeden zamračený ksicht, ktoré tu nedokážem zanechať.
Sledujem ťa ako rybičky v akváriu, tvoj sústredený, systematický pohyb ukludnuje moje zmysli aj keď budenie sa v noci nedokáže nijak ovplyvniť. Prídem sa pozerať aj zajtra, vnímať ako život ďalej napreduje, že na mňa nepočká, nepribrzdí. Pripomenie mi že musím naskočiť za jazdy a odpustiť si pocity čo by mi v tom mohli zabrániť.
Chýba mi cestovanie autom. Chýba mi vôňa rána pred cestou. Chýba mi studené auto, ako navigáciu pripevňujem na čelné sklo. Ukladanie vína do kufra tak aby sa nerozbilo. Chýba mi mať s kým zdielať všetko toto.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
- vrátiť sa do Švajcu
- uviazať časovú slučku
- nerozväzovať.
Vyjde vôbec ešte niekedy niečo tak super, ako vtedy?
(ak nemá K. fotky z CH aj na B, tak ma asi porazí)