a viem že prečítaš všetko
čo trápi ma
si niekde tam ..
a máš ma rada
no možno už nikdy sa nedočkám stretnutia
úprimnosť
malý cukrík
ktorého chuť
odzbrojuje moje militantné ego
chutíš rovnako ľahko ako voniaš
vyprcháš
a lubovníkové sny
dávajú mi zabrať
.
nedokážem na nich stavať
len bdiem
vlaky idú do neznáma
prišiel v nich úsmev
ktorý objíma ma
zmätok a slzy
z ktorých povstávajú priateľstvá
ktoré dopĺňajú rodiny dôverných
tvoje objatie je hrejivé
vyprchá
no zanechá tu úsmev ako dážď kvapky na okne
ranné blbnutie
farebné machule
na plátnach ktoré domaľujeme
keď dozrejú čerešne
do bublanín našich starých mám
tá tvoja prítomnosť
stratená
zanechá tu vôňu kávy
zanechá tu myšlienku
o ľahkosti bytia
zanechá tu vánok ktorý nás unáša do príjemného pokoja
a vlaky uháňajú ďalej
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
vlaky musí byť. všetko musí.