silím úsmev
a dodávam nádej tým
ktorý ju zúžitkujú

tvárim sa celistvo
no som len rozšklbaná hromada papieru
vyhodená na jednu kopu

myšlienky nezlúčiteľné
hromadia sa na smetisku
premrhaného času

ľahol som si na otvorenom priestranstve
a všemožnými spôsobmi pokúšam sa Vám
zjednodušiť konzumáciu všetkého čo ponúkam

čakám na záchranu
sledujem sekundovú ručičku
pozerám na symbol zániku

čas ... to je všetko čo potrebujem
čas ... nech ho máme akokoľvek vela
nikdy nedokončíš to čo si chcela

bojím sa .... že nikdy nedokončím .... svoje myšlienky
príliš rýchlo sa mením ... ciele aj výsledky
mám na to vraj celý život .... bude mi za mnou clivo

prečo je tak ťažké pochopiť
že chcem byť sám práve z dôvodu aby som sa tak necítil ?
v samote sa od nikoho nelíšim

v absolútnej opitosti
pozerám cez mlhavé opary
a nevidím zábrany
cítim to láskavé teplo
ktoré ste mi dobrovoľne poskytli
plačem ... nemo ... meravo

vyzliekam sa narýchlo
do zrkadla pozerám sa hanblivo
pohlad toho cudzieho človeka
dotýka sa ma mrazivo

už nie som

 Blog
Komentuj
 fotka
chiflada  10. 2. 2010 04:19
keď čítam od teba čosi takéto musím si to prečítať aj viac krát aby som to pochopila a teraz na prvý raz mám dojem že chápem voč jde. zvláštne (baví ma to stále menej)



.už
 fotka
majuri  10. 2. 2010 19:30
si v poriadku? ako sa citis?
 fotka
surreal  10. 2. 2010 19:59
Píšeš veľmi mrazivo.
 fotka
nihili  10. 2. 2010 20:07
už dávno som to nikomu nenapísala k blogu, ale - chápem.

a máš za to u mňa päť hentamtých červených srandičiek, aj keď blogy skoro nikdy nehviezdičkujem
 fotka
lafoncepansy  10. 2. 2010 20:19
je to tak....
 fotka
vypsanadanielka  10. 2. 2010 21:43
.awesome
 fotka
surreal  26. 5. 2010 22:22
áá........... táto je moja obľúbená . .
Napíš svoj komentár