a bolesť sa rozliala receptormi
na tele vykreslí čiaru
tá neskutočná bolesť
z dotyku aj odlúčenia
rozpumpuje srdce do nepríčetna
bije o steny až odtrhne sa z reťaze
a po tele rozleje sa eufória
z pod modrého blikajúceho svetla
zatláča ti oči dokopi
preráža všetko
a tvoje telo ....
napína sa ďalej
vo vlnách rozkoše
v tej búrke je nádej
svaly sa stiahnu
v orgazme zmyslov
opúštaš brehy tranzu
a po dôkladnom využití tohto pocitu
po odsatí všetkého čo dával a predstavoval
ostalo len blikajúce modré svetlo
a pocit nekonečného prázdna
až keď sa rieky znovu zfarbia krvou
a čas vyplníme vlastnou bolesťou
život sa zase stane hlúposťou
zase raz bude ho dosť
zase raz bude na predaj
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gothicpoethic
28. 3.marca 2010 09:15
Téda... niektoré verše boli fakt dobré
2
mas aj lepsie veci,, mam s toho pocit ze to bolo neskutocne nutkanie zo seba dostat taku tiahu a v podstate nevediet ako nato
kazdopadne je to pekne
kazdopadne je to pekne
Napíš svoj komentár