tak ako moje telo striedavo otvara vzdy inu srdecnu komoru,
pracujem ako stroj co poslali do pola,
oriem a oriem stale len dokola.
A co chcel basnik bannik povedat oranim?
Zamyslam sa ked sa pri praci poranim.
Citim bolest ktora cibri mi zmysli,
pocujem krv jej nekonecny selest a je mi jedno co o mne si kto mysli.
Vdychujem vsetku tu spinu co vokol mna je pri di vzduchom,
hvizdanie vanku co zachytavam uchom.
Ked je vam dobre a nic vas neboli,
vzdy iba lahostajne hladime po okoli.
Ale az teraz ked pricvikol som si prsty,
ked v bolesti zanechal som za sebou pozeske cnosti.
Ked zapasim so slzou ktora tvrdosijne tisne sa do oka
a chladim si ranu slinami miesto vody z potoka,
konecne uvedomujem si aky je tento svet krasny.
Iba sedim, lizem si ranu a neviem ci som stastny.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
wednesday
1. 7.júla 2009 13:27
to sú rými asta!
2
Len to nepreháňaj s tým lízaním si rán, k tebe sa mi to nehodí
Ale pekné
Ale pekné
3
Normálne je z teba Baudelaire minimálne Ja som velmi kritický na básne (aj na svoje), ale toto je výborné.
Napíš svoj komentár