Pokým vychádzame z týchto predpokladov zistíme, že človek nemá problém uzatvoriť zmluvu/vzťah aj napriek tomu, že je pre neho/ju po všetkých stránkach nevhodná. Nejde iba o situáciu. Ide o povahy. A najhoršie na tom je, že ešte aj budeme mať pocit, že je nám dobre.
Budeme klamaný do očí niekým za koho by sme položili život, obetovali svoj čas, priateľov, dokonca možno aj rodinu... Len za ďalší krok na ceste do záhuby/nešťastia.
A potom si uvážme niekoho ako som ja. Vyzerám nahnevane už len keď som vážny/zamyslený. Trpím mnohými syndrómami či už telesnými, alebo skôr duševnými. Taký čo mi najviac píli nervy bude asi neschopnosť cítiť pocit uspokojenia potom ako niečo dosiahnem... Bez ohľadu na to aké to bolo náročné. V skratke, človek akého by som potreboval po svojom boku to nazvime by mala byť osoba, ktorá mi dokáže zlepšiť náladu bez silených záležitostí, omamných látok a tak podobne.
Ergo potrebujem povahovo obrátenú osobu, ktorá ale bude špongia, nie kameň. Čo viem ponúknuť za oplátku sám neviem povedať. Tak isto ako neviem ani definovať všetky vlastnosti čo hľadám v človeku...
A už robím to čo som nechcel... Chcel som to iba zhrnúť v skratke: Človek v skutočnosti nepotrebuje dokonalého partnera... Ale niekoho pre koho by bol ochotný trpieť, len za základe sebeckého uspokojenia na základe pocitového rozpoloženia... A jediný kto môže zabrániť tejto potencionálne masívnej chybe je človek/partner/ka samotný.
V prípade, že premýšľate o lepších veciach po pár pivách... Ozvite sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár