Milý denníček, nikdy som ťa nemal rád, ale včera som sa rozhodol, že si ťa začnem viesť a že ťa aj zvediem a zneužijem na blyžšie nešpecifikovanu prasačinu.

Dnes som si spomenul na Plesňa, ano na toho, čo mu v skrini na intráku splesniveli pomaranče, syr a aj niva. Tak ma napadlo, ze v to jeho brnení, by mohol hrať ideálnu potvoru z bažín.

To bola na ráno docela nepríjemná predstava. Pred odchodom do školy som si všimol, že nemám účes (že BIG DEAL tak som tam dačo napatlal... asociácia -> špachtla.

Dnes sme v škole modelovali, nemusíš sa báť, nejedol som to... Aj keď som desiatoval. Potom, bola v škole nuda, tak som sa vypol, až po škole som zostal s Mozim a ľudia ma kreslili, nie ako adonisa, ale skôr ako šachistu.

Aspoň som si tak pripadal, až do telefónu. Zmizol som za láskou čo sa ako každá rúti, z útesu.

Najedli sme sa, potom som vďaka môjmu mechúru bol predstavený jej rodičom. Jej otec mi ponúkol banán.

Odmietol som.

Cesta domov, učenie, ty a ešte sa budem učiť a dúfam, že už stiahnem ten linux...

Šiel by som na Radošincov. A dúfam... Nie. Verím v pondelok

Milý denníček, skap!

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  3. 2. 2010 22:23
Jej otec mi ponúkol banán.





(teraz dlhé prehlušenie rehotom)



Odmietol som.



 fotka
wednesday  3. 2. 2010 22:40
silný citový zážitok dnes
 fotka
biancadetolle  4. 2. 2010 05:06
Havo vyser sa na denníček a na raňajky mi radšej sprav chlebíček
Napíš svoj komentár