Pocit "KeďNeviemAko"

Páčil si sa mi. Bol si také slniečko. Keď som ťa spoznala, neuvedomila som si, že ty si to, po čom som túžila. Začal si sa mi dostávať pod kožu aj do hlavy. Tak rada som s tebou trávila čas, rozprávala sa s tebou, dívala sa do tvojich očí, na tvoj úsmev. Chcem byť k tebe úprimná. Už dlhšie viem, že ťa mám rada, záleží mi na tebe. Bez problémov si vytlačil z mojej hlavy kohokoľvek koho som tam mala pred tým. Ako by všetci ostatní boli len malé ľahké pierka. Ale ty si príliš veľký zbabelec aby si bol ku mne úprimný. Nech už je to akokoľvek z tvojej strany. Stretávame sa spolu už niekoľko mesiacov a stále sme na tom istom mŕtvom bode. Bude to takto pokračovať ešte zopár mesiacov alebo rokov a potom si uvedomíme, že sme vlastne premrhali taký zbytočný čas? Neviem, čo odo mňa očakávaš. Ale ja viem jedno. Ja chcem mať po svojom boku chlapa, ktorý sa nebude báť svojich citov, očakávam, že nebudem pre neho len jedna z mnohých, ale že budem vždy pre neho jediná a bude si ma vážiť. Neviem ako je to u teba. Ale ja som mala dvojročný vzťah plný lásky a vtedy som sa cítila naozaj milovaná a šťastná. Mali sme plány do budúcnosti. A doteraz vlastne neviem presný dôvod rozchodu, ale už som sama takmer 3 roky. Prvé mesiace po rozchode som znášala veľmi ťažko, to bol aj dôvod prečo som odišla do Holandska. Bola som tam len tri mesiace, ale ja som tam na neho naozaj zabudla. Domov som sa vrátila ako vymenená, schudnutá, opálená. Najlepšia kamoška pre mňa zorganizovala uvítaciu akciu a bol tam aj on. Zabavili sme sa.

Potom ma volal ešte inokedy von, aby sme išli len my dvaja. A vtedy to začalo. Hovoril mi ako som tam opeknela a že vyzerám šťastne. Lebo som šťastná aj bola. Znova to na mňa skúsil a začal ma bozkávať a nakoniec sme spolu skončili u mňa na byte. Spali sme spolu, ale ja som už nič necítila. Z mojej strany to bola len fyzická rozkoš, ktorú som potrebovala, už to nebolo ako vtedy pred mesiacmi, keď sme sa ľúbili ako kone a milovanie s nim bolo vtedy krásne. Toto bol len sex. Bez nejakých emócií.

Chcel sa stretávať častejšie, ale ja som tomu dala koniec. Nemohla som. Čo ak by zase v jednom z nás prepukli staré city? Ja som to už nechcela. Svoje sme si odžili. Nebol z toho nadšený, ale chápal to. Takmer úplne sme stratili medzi sebou kontakt. A zrazu mi toto leto napísal, že je na ceste do ZM, že ma vyzdvihne pred domom a zájdeme na obed. Popravde sa mi nechcelo, ale súhlasila som, nechcela som sa zase vyhovárať. Vedela som už dlho, že má frajerku a to je všetko. V skutočnosti ma už nezaujímal jeho život ani nič čo sa deje okolo neho. Pre mňa to bola uzavretá kapitola. On sa naopak zaujímal ako sa mam, čo mám nové a či už mám svojho princa. Povedala som mu len, že robím v Mochovciach, že je tu niekto s kým sa občas stretávam, ale nič vážne neriešim. Do detailov som nezachádzala, len som tŕpla nech som už doma. Na jeho frajerku som sa nepýtala, veď ona mi ho v podstate zobrala, tak nech si ho ma.

A od vtedy sme sa už vôbec nekontaktovali. Viem, že žije, ale už pre mňa nič neznamená. Chápeš, čo ti hovorím? Je pre mňa človek, ktorého som prestala vo svojom živote potrebovať. Dôvod prečo ti to všetko Hovorím? Nesťažujem sa, len som mala potrebu povedať ti to. Aby si o mne vedel viac...a možno aj pre to, že ty si teraz taký istý ku mne, ako som bola ja ku nemu po rozchode. Zatrpknutý, uzavretý do seba. Ty si naozaj jeden veľký otáznik. Prečo mi nepovieš, čo sa ti v minulosti stalo, prečo si taký? Možno by som ťa potom chápala. Mne na tebe postupom času začalo naozaj záležať a chcela by som vedieť o tebe viac. Povedal si mi, že nie som jediná, s ktorou sa stretávaš, ale že som na prvom mieste. Ako to mam teda chápať? Maj v sebe tu odvahu a vysvetli mi to. Alebo si chcel hrať len frajera, že ich máš viacej a pritom pravde je taká, že som naozaj len ja? Alebo ma máš teraz len ako občasnú radosť?

Tomáš, ľudia nemôžu za svoje činy. A obzvlášť vtedy, keď sú zamilovaní. Bojím sa toho, čo cítim. A kedy si to všetko vysvetlíme? Keď už bude neskoro? Až potom si to uvedomíme? A zostaneme zarazení nad svojou hlúposťou. Čakáš, až kým ti ujdem? Pozri, čokoľvek cítiš, prežijem to. Ale budem vedieť na čom som. Je to oveľa lepšie, ako byť v neistote. Bez výčitiek. Ľahká a slobodná.


Opora a láska- to je to, čo mi chýba. Je to až moc silné, aby som nad tebou len mávla rukou a išla ďalej. Sám si mi hovoril, že ty bojuješ keď niečo chceš a nevzdávaš sa. To ani ja. Ale ak ma raz niekto odmietne, v poriadku. Druhýkrát sa neprosím nikomu. Ale aj napriek tvojmu správaniu, alebo práve kvôli nemu, ma to ťahalo ku tebe stále viac. Chápeš? Po troch rokoch si prišiel ty a dostal si sa mi všade ako už dlho nikto nie. Ak však vidíš jediný dôvod, prečo by sme nemali byť spolu, postavím sa a odídem.

A keď už nie inak, želala by som si , aby sme zostali kamarátmi. Aby sme sa necítili pri vzájomných stretnutiach nepríjemne a aby sme sa mohli vždy bez problémov porozprávať, zaspomínať či zasmiať sa. Mam ťa veľmi rada. Začal si byť v mojom živote dôležitý. Alebo mi snáď neveríš? Máš vari nejaké komplexy alebo robím niekde chybu ja? Chcem ťa zbaviť nánosu životných sklamaní a negatívnych nálad, ktorých si plný. Žiješ v jednej veľkej depresii a ja v bezdôvodnej neistote. Už aj ja z teba začínam byť nervózna a podráždená. Kŕmiť vzťah vášnivým sexom sa dá len kratučký čas, potom si život pýta podstatne viac.

Neznášam tvrdenie, že čas niečo vyrieši- čas nikdy nič nevyrieši, riešiť musia ľudia. Všetko je predsa o komunikácii, len to musíš chcieť a nezamietať hneď všetko, čo ti navrhnem. Vyhováraš sa, že nemáš čas, ale je to o odvahe. Veď ty sa len upínaš na prácu, akoby ťa mala spasiť a iný zmysel života neexistoval.

Ty si ťažký pohodár, všetko ti je ľahostajné. Vždy máš len silné slová, s nimi sa hrať vieš, ale v činoch sa nepretrhneš, drahý! Si zbytočne komplikovaný. Ja ťa nechcem skrotiť, to si myslíš iba ty. Tak mi radšej unikáš. A mňa to už naozaj nebaví naháňať niekoho, bezcieľne.

 Denník

0 0 2 0 0

Komentuj

Komenty k blogu