Truman alebo ja?

Americké úsmevy, dokonalá ulica, stále veselí susedia, slnečné mesto. A odrazu spadne z neba reflektor. Priamo na cestu. V novinách ihneď hlásia, že lietadlo prelietajúce nad mestom stratilo osvetlenie a dopadlo niekde v blízkosti Seaheaven Island. Zmätený Truman tak zisťuje, že nie všetko je také, ako sa zdalo byť po celý jeho život.

Celosvetovo známa relácia „Truman Show“ oslavuje spolu s Trumanom 30. výročie.

Tridsiatnik Truman žije obyčajný a spokojný život v meste Seaheaven Island, ktoré je vlastne ostrovom uprostred mora. Chodí do obyčajnej práce, má manželku, najlepšieho kamaráta, žije v tichom susedstve a má neuveriteľný strach z vody, pretože v detstve tak stratil otca pri veľkej búrke. Neuvedomuje si však skutočnosť, že všetky jeho kroky, 24 hodín denne, sleduje celý svet cez televíziu. Tisíce skrytých kamier na každom kroku celých 30 rokov streamujú jeho život a ponúkajú tak nepretržitú zábavu pre všetkých sledovateľov.

Peter Weir nám týmto filmom v 90. rokoch priniesol veľmi hlbokú myšlienku moci médií. Satirické zobrazenie fungovania televíznych seriálov založených na snímaní reality nám ukazuje, do akej hĺbky sme ochotní prijímať všetko, čo je nám z médií ponúkané. Rodák z Austrálie však má na svojom konte aj mnoho ďalších úspešných snímok, ako napríklad Svedok, Zelená karta alebo dojímavá dráma Spolok mŕtvych básnikov, kde hlavnú rolu stvárnil nezameniteľný Robin Williams.

O hudbu sa postaral nemec Burkhard von Dallwitz, ktorý doplnil snímku o veľmi kvalitné skladby, či už šlo o jeho vlastnú tvorbu, o skladbu od filharmónie, alebo o nezabudnuteľné dielo z dielne svetoznámeho Philipa Glassa – skladba Truman sleeps, ktorá sa objavila v scéne, kde spiaceho Trumana sledoval režisér na obrovskej obrazovke (scéna trochu pôsobila ako obraz z malých kamerových prístrojov, ktoré využívajú rodičia na sledovanie svojich malých detí pri spánku).

Aj určitá forma soap-opery si našla v tomto filme svoje miesto. Hodnotím to za priam majstrovské, ako dokázal Weir zakomponovať reklamné spoty priamo do „reality“. Pre Trumana to po čase začali byť náznaky niečoho, čo nekorešpondovalo s bežným životom a neskôr kvôli jednému z týchto náhodných reklamných sloganov došlo medzi ním a jeho ženou ku konfrontácii. Tento moment potom odštartoval pomalé vyvrcholenie celého deja a divák sa tak konečne dostáva do pozície „fanúšika teamu“, kedy už do konca filmu drží Trumanovi palce pri ceste za slobodou.

Hlavnú postavu tejto psychologickej drámy stvárnil Jim Carrey, ktorého však väčšina

sledovateľov vníma ako komika s infantilným a nepríčetným úsmevom. Rozosmieval nás celé detstvo a rozosmieva nás aj v tomto filmovom spracovaní, no tentokrát na konci filmu neprepneme ďalšiu stanicu, ale môžeme sa hlbšie zamyslieť, čo všetko sa nám tento film snažil povedať. Osud jedného muža, ktorého potajomky vychovalo obrovské štúdio s umelo vytvoreným reálnym prostredím sa zdá byť naozaj desivé, no na druhej strane môžeme vidieť, že pokiaľ si Truman neuvedomoval jeho existenciu, jeho život bol ako bavlnka. Stereotypný každodenný chlieb, s ktorým sa stotožní väčšina dospelých po štúdiu hneď ako príde čas zamestnať sa a začať byť samostatnými. A práve pre odreagovanie z tohto stereotypu vytvoril režisér Christof reláciu Truman Show, aby dovolil hŕbe odreagovať sa a sympatizovať tak s druhou, vedome vytvorenou umelou realitou. Možno je moja veta jedným veľkým chaosom, ale pokiaľ sa zamyslíme, nedáva to naozaj zmysel? ,,We accept the reality of the world with we are presented.“ Mojím názorom je, že možno je úplne zbytočné hľadať doslovný výklad zmyslu tohto filmu. Myslím si, že zmysel by sme mali hľadať sami v sebe a v realite okolo nás.

Ako veľmi sme zamestnaní problémami spoločnosti, že si neuvedomujeme svet, ktorý sa odohráva za touto veľkou stenou. Ako som už spomínala, protagonista Truman môže pre diváka predstavovať útek od reality, no nie je to možno iba sledovanie úteku do sveta, odkiaľ úteku niet? Možno pomenovanie „kolobeh“ sa aspoň z časti priblíži tomu, čo nám chcel režisér týmto

spracovaním podať. Otázkou však ostáva, ktorý z režisérov.

Tento film patrí medzi moje najobľúbenejšie snímky a preto sa mi ťažko hľadá niečo negatívne, čo by mohlo divákov sklamať. Film sa dodnes radí medzi najpopulárnejšie filmy na svete.

Neviem ani spočítať, koľkokrát za život som tento film videla a aký veľký dosah to na mňa malo. Záverečná scéna filmu je pre mňa obrovskou metaforou a každý týždeň

objavím novú osobu, ktorej vždy tento film s veľkou radosťou a láskou odporúčam. 

 Recenzia

3 1 0 0 1

Komentuj

8 komentov k blogu