Pri písaní nadpisu som sa zamyslela nad tým, či by sa tento článok nemal volať ako som si tebou posrala život.




Konečne prišlo to rozuzlenie, trvalo mi to dlho  a zas som musela padnúť niekam dole na samé dno , aby som si to uvedomila, že som zahodila niečo , čo chcem teraz vrátiť späť :




,,Ale tak ako do môjho života prišiel kvôli tebe , tak ho aj kvôli tebe opustil.




Možno to raz oľutujem "




Akosi som si to predpovedala, už ľutujem...

Ale asi som zas potrebovala zacítit to dno, z ktorého sa treba pomaly dostať.

Ten pád, ktorý človeka v konečnom dôsledku posunie vpred.







Najskôr sme boli ja a on, ty a ona.




Svoj niekoľko ročný vzťah som sa rozhodla ukončiť v decembri po tom ako sme sa dohodli, že sa budeme stretávať častejšie, nechcela som klamať, nechcela som sa s ním stretávať poza chrbát.




Takže jeden vypadol z hry a možno to mu otvorili nové možnosti, našiel si inú a je s ňou šťastný.

Aj keď mu to prajem , bolelo to , keď som videla ich spoločnú fotku aj keď by nemalo , keďže som to bola ja , čo ho nechala odísť.

Keď som videla , ako niekto, kto bol štyri roky súčasťou môjho života oslavuje dvojmesačné výročie s niekým iným a buduje si niečo nové.

Keď som si uvedomila, že v priebehu mesiaca po štvorročnom vzťahu sa pohol ďalej s inou.

Ale asi to tak v živote chodí, jeden človek odíde a druhý príde.

Aj keď som dlhý čas tvrdila ,že nie každý je nahraditeľní. Myslím, že som sa mýlila...

A tak mu želám len to najlepšie a dúfam, že ho nesklame , tak ako som ho niekoľkokrát sklamala ja.

A tak som zostala len ja , ty a ona.







A teraz si už len ty a ona.
















Keď som prelomila mlčanie a napísala ti, ako sa máš a čo máš nové , odpoveď na seba nenechala dlho čakať.




,,Kupujem nový byt , ak všetko dobre pôjde do mesiaca bývam ."




Nečakala som to , prepadla ma panika. Čo ak sa tam nasťahuje s ňou.




Definitívne nám odzvoni.




.......




Zvoním.




Otvaram dvere a idem hore.




A zrazu sa ocitám v tom byte.




Všímam si každý detail.




Chvíľu sa rozprávame.




Chvíľu sa bozkavame.




Chvíľu len tak mlčíme v objatí.

A vnímame silu prítomného okamihu.

A ja si užívam každú sekundu tvojej prítomnosti.




Miešajú sa vo mne pocity radosti a smútku.







Neviem si predstaviť, že by som bola s tebou , zároveň si nechcem pripustiť, že by sme neboli.




Ach tá naivita.




Čas plynie , rýchlejšie ako by sme chceli, až su vyčerpané všetky hodiny , minúty , sekundy a musím odísť.




Rozlúčime sa .




Zatváram za sebou dvere.




A nikdy neviem kedy ich zabuchnem naposledy.




.........







Neprešiel ani týždeň a ocitám sa tam znova. Sedím na sedačke , rozprávam ako som prežila tie dni bez teba. Tvariš sa, že má počúvaš, no presne viem , čo ti ide hlavou ako čakáš, kedy sa z obývačky presunieme do spálne.




A  ja tiež presne viem, kde a ako to dnes skončí.




A potom sa len bez slov oblečiem a vypadnem.










Zavriem za sebou dvere.




A nikdy neviem , kedy ich zavriem naposledy.




......




A tak som ich zabuchla , v nádeji ,že sa tam ešte vrátim aj napriek tomu ,že som celú cestu domov preplakala.




.....




Prešiel nejaký čas a ja dúfam, že ťa už nikdy nestretnem.




Keď si to všetko prehravam v hlave.




Bolo to pocit, ktorý neprajem nikomu, nepopisatelny aj napriek tomu, že už som ho predtým zažila keď si sa pozrel na hodinky so slovami, že čas nám vypršal. 




Chýbalo už len to , aby si mi zaplatil.




Ach tá naivita.




.....










Na začiatku roka som si dala záväzok.




Že toto bude rok , kedy definitívne vyriešim niečo , čo sa už ťahá nejaké tie roky.




No ani vo sne by ma nenapadlo , že to bude tak skoro.




Našťastie, inak by ma to asi vnútorné zničilo.

Zničilo by ma , že celý tvoj život má časový rozmer.

Že spolu nemôžme stráviť ani o sekundu viac, iba čas , ktorý si na mňa vymedzis a možno niekto iný by trávil so mnou toľko času koľko by som chcela.

Najväčší dar, aký môžeš niekomu darovať, je tvoj čas. Ak niekomu daruješ svoj čas, daruješ mu kúsok svojho života, ktorý už nikdy neprežiješ opäť.

A z tvojej strany to boli len omrvinky, len smietky času.




Ešte v januári sa zdalo, že to niekam smeruje.




Nie nadlho.







A tak zostalo ticho.

Povedala som si ,že to nemá význam .

Keď budeš chcieť, tak sa ozveš.

A táto zmena taktiky očividne zabrala.

A ty si to mlčanie prelomil.

Volal ma tam raz , druhýkrát, tretíkrát.

Vraj na hodinu , keď som odpísala,že na hodinu sa mi chodiť neoplatí , prišla odpoveď vraj ak sa poponáhľaš, tak môžme byť spolu aj dve hodiny. 

Časovanie.




Nemalo to zmysel.

A tak som sa začala vyhovárať veď kto chce hľadá spôsoby, kto nie hľadá dôvody.




Odmietla som trikrát v priebehu dvoch dní.

A po týždni som sa odhodlala.

,,Pre nás oboch bude lepšie , keď sa už viac nebudeme kontaktovať"




Písala som tú správu s úsmevom na perách.

Bol to oslobodzujúci pocit.

Prišlo vytriezvenie.

Úprimne , predtým som žiarila na tvoju priateľku a chcela byť na jej mieste , ale teraz ju ľutujem.

Len sa pokúsim veriť ,tvojim slovám , že keby som to nebola ja , nebola by to žiadna iná. Prosím váž si čo máš, aj keď sám si povedal , je to také aké to je , ale nepovadzaj ju. 

Nezaslúži si to.

Uvedomila som si ,že som ťa zaradila tam , kam si mal patriť už veľmi veľmi dávno.




Zamkla ťa do skrine minulosti a kľúč odhodila, tak , aby som ho už nenašla.




A už ho ani hľadať nebudem.




Pochovala som ťa vnútorné.




.....




Teraz už viem , že láska to nebola.




Bolo to niečo zvratené.




Celé roky.

Bola to akási špinavá hra , v ktorej sme ubližovali.

Sebe a ľuďom okolo nás.

Ľuďom, ktorým na nás záležalo.

....




Minulosť, toľko si za mnou bežala, až si ma niekoľkokrát v živote dobehla.




No tentokrát už pred tebou neutekám.




Už spolu nebojujeme, už sa nepretekáme.




Už som ťa porazila.

....

Ale aj tak ti ďakujem.

Vďaka tebe som si uvedomila, že mám svoju hodnotu.

Že nie som žiadna hračka, ktorú môžeš len tak odložiť a potom sa k nej vrátiť.

.....




Žijem v prítomnosti a verím , že do môjho života raz príde niekto, kto bude mojím svetlom v tme.

Kto ma bude ľúbiť a ja budem ľúbiť jeho.

Kto mi dá svoj čas , bez toho , aby pri tom pozeral na hodinky a bude ho so mnou tráviť preto, lebo chce a bude to hlavne o blízkosti dvoch duši, nie len o blízkosti dvoch tiel.

Ľúbiť a nikdy nesklamať.

Neubližovat sebe .

Neubližovat iným.

Nájsť lásku je zložité, no niekedy ju netreba hľadať, pretože ona si ťa nájde sama v ten pravý čas. 

A tak nehľadám.

Príde, keď budeš pripravená a budeš ju najmenej čakať.




A verím tomu ,že raz príde.

A tak ty (ne)známy , spravím všetko preto , aby som pre teba bola oporou, aby som tu bola keď ma budeš potrebovať aj keď ma potrebovať nebudeš, aby som ti bola najlepšou kamarátkou, partnerkou a raz aj manželkou. 

































 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár