Hráme špinavú hru, zahrávame sa s ohňom a čoskoro sa jeden z nás spáli.
Ty a ona , ja a on.
A aj napriek tomu, my dvaja spolu, v našom svete.
Sedem dlhých rokov, ktoré sa od seba nevieme odpútať.
Viem, že raz to musí skončiť.
Už nedúfam, neverím na šťastné konce.
V ten večer, keď si mi vravel, ako ju miluješ ako sa s ňou nedokážeš rozísť.
Ako by si mal najradšej nás obe v jednej osobe.
A skončila som iba s titulom ,,tá druhá´´
Už nedúfam, neverím na šťastné konce.
Priala by som si aby som pre teba znamenala to, čo znamenáš ty pre mňa.
Alebo aspoň polku z toho.
Priala by som sa ráno zobudiť a zabudnúť na to, že sa poznáme.
Vymazať všetko, čo ma tak ubíja.
Tvoje dotyky,objatia, bozky.
Necítiť. Nemilovať.
Zabudnúť na teba,
Zabudnúť na nás.
(Ne)čaká nás spoločná budúcnosť.
Možno len pár pekných chvíľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár