...už len tá predstava bola hrozná. Už vtedy sa mi tisli slzy do očí...Už vtedy som vedela, že mi bude ťažko.
. . .
Akurát som mala záverečnú. Unavená som si balila veci a chystala sa na odchod. Na mobile mi zapípala sms a na lište som sa dočítala že mi píše on! rýchlo som ju otvorila.
:
S okuliarmi Si krasna!spoznavam Ta a prijemna si,prirodzena ,citim sa s Tebou fajn,uvolnene, mam Ta rad Domca.,pleties mi hlavicku...
zajtra odchadzam,zatial o tom nik nevie ,chod si pospat rano pridem po Teba o pol6tej ,alebo spi tu,postrazim Ta, zajtra bude Tazky den,a mozno aj pekny ,
... Bez toho, aby som si to uvedomila, začala som plakať... Tak hlasno, ako som vládala. Tak, ako by som dúfala, že dokážem vyplakať všetku tú bolesť, ktorá sa vo mne nahromadila behom stotiny.
.Bezútešne. . . Akoby sa mi zosypal svet.
Od vtedy to neviem zastaviť. Ani v práci. Aj keď by som mala... Je to také silné. A neviem si to vysvetliť, neviem, prečo som tak precitla.
Viem iba to, že už teraz mi neskutočne chýba, že tu zostane už len prázdno. A že vždy to budem vedieť, že tu chýba. Dovolila som, aby sa stal súčasťou môjho sveta. A upla som sa priveľmi.
Teraz to neviem, nechcem prijať.
Nemôžem s tým spraviť nič. Len s tupým pohľadom, budem sledovať, ako sa mi stráca. Ako odchádza. A za ním aj kus zo mňa.
Budeš mi chýbať.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár